EÚ ústretovejšia k Turecku

Poslanci EP odmietli v hlasovaní vyzvať Turecko na oficiálne uznanie arménskej genocídy. Ďalší vývoj vzťahov čaká na novú správu Komisie.

Pozadie

Formálne požiadalo Turecko o členstvo v Únii (vtedajšie EHS) v roku 1987  Prístupové rokovania s Tureckom sa začali pred dvoma rokmi. Prvú kapitolu uzavrelo v roku 2006, otvorené sú ďalšie tri. Rokovania brzdí ich najmä odmietavý postoj Turecka k Cypru, členovi EÚ. Ďalší postup bude záviseť od novembrovej správa Komisie. Samotná EÚ nemá v otázke členstva Turecka jasno. Napríklad francúzsky prezident Sarkozy sa netají tým, že by dal prednosť privilegovanému partnerstvu.  

Otázky

Poslanci EP počas včerajšej diskusie o vzťahoch EÚ – Turecko neprijali pozmeňujúci návrh k uzneseniu, ktorý vyzýval Turecko, aby oficiálne uznalo genocídu Arménov. Všeobecne sa takýto postoj interpretuje ako zmierlivejší zo strany EÚ. EP sa tak nepridal k Snemovni reprezentantov amerického Kongresu, ktorá sa nedávno uzniesla práve na tom, že vyvraždenie asi 1,5 milióna Arménov v rokoch 1915-1914 (vo vtedajšej Osmanskej ríši) bola genocída.

Uznensenie, ktoré Parlament schválil vyzýva EK, aby zverejnila výsledky monitorovania politických kritérií v Turecku. Poslancov najmä zaujíma oblasť súdnych reforiem, dodržiavania základných práv a slobôd, ochrany žien, menšín a kultúrnych práv, zavedenia politiky „nulovej tolerancie” voči mučeniu, a boja proti korupcii. Komisia má svoju výročnú správu o pokroku Turecka zverejniť 7. novembra. Komisár pre rozširovanie Olli Rehn už avizoval, že bude spravodlivá a objektívna. Tá posledná bola k Ankare mimoriadne kritická.

Europoslanci sa vyslovili za začatie rokovaní v kapitole „energetika” a vzhľadom na kľúčovú pozíciu Turecka pri preprave plynu do Európy ho vyzývajú, aby pristúpilo k Európskemu energetickému spoločenstvu.
  
Poslanci ďalej kladú dôraz na otázku Cypru a Európsku komisiu vyzývajú, aby vypracovala správu o využívaní a účinnosti finančného nástroja na podporu cyperskej tureckej komunity.
 
Európsku komisiu tiež uznesenie vyzýva, aby tureckej občianskej spoločnosti (najmä z juhovýchodných častiach krajiny) poskytla cielenú podporu.

Turecko sa najnovšie dostalo do medzinárodnej pozornosti v súvislosti s akciami na zadržanie kurdských teroristov ukrývajúcich sa na irackom území. Erdoganova vláda dostala od parlamentu mandát na realizáciu vojenských akcií na irackom území. Európski poslanci apelujú na tureckú vládu, aby hľadala dlhodobé riešenie kurdskej otázky avšak bez toho, aby podnikla kroky, ktoré by mohli narušiť zvrchovanosť irackého územia. Rovanko vyzýva Irak, aby prispel k upokojeniu situácie na spoločnej hranici.

Pozície
 
Miroslav Mikolášik (EPP-ED) hlasoval proti predloženému uzneseniu, pretože podľa neho “nezohľadňuje jasný postoj EÚ k Turecku.” Podľa poslanca Mikolášika je potrebné úplne zastaviť  prístupové rokovania s Tureckom, a to kvôli “obrovskému množstvu dôvodov”. Turecko označil za nedôveryhodného partnera.
 
Turecko podľa jeho slov vojensky obsadilo 40 % územia Cypru a teda naďalej okupuje členskú krajinu EÚ. Je to tiež podľa neho “krajina náboženskej neslobody”, kde sú “nemoslimské obyvateľstvo, kresťania, ortodoxní, protestanti a katolíci prenasledovaní a nemôžu si stavať kostoly”. V tejto súvislosti dodal, že “moslimovia si v EÚ stavajú všade mešity, a 500 ortodoxných kostolov pritom bolo zničených”.
 
Turecko ďalej podľa jeho slov “nemá slobodu prejavu, neuznáva masaker jednej tretiny Arménov z minulosti, chystá sa na ďalšiu vojenskú intervenciu do Iraku a nerieši otázky kurdskej menšiny”. Turecko preto podľa Miroslava Mikolášika “nie je v Európe a ani do EÚ nepatrí” a preto “úplne postačuje pestovať s nimi tzv. privilegované partnerstvo, avšak nie úplné členstvo”.

Holandská poslankyňa Ria Oomen-Ruijten (EPP-ED) uviedla, že Parlament “očakáva od tureckej vlády nasledovanie reforiem” a zdôraznila, že EP je za “rozšírenie a prehĺbenie” dialógu s Tureckom. Poukázala pritom na to, že v uznesení EP je dôležitá časť venovaná potrebe zabezpečiť v tejto krajine slobodu prejavu.
 
Podľa slov tejto poslankyne je tiež pre Turecko nevyhnutné mať dobré vzťahy so susednými krajinami. “Ak nedokážeme uznať minulosť, nemôže byť žiadna budúcnosť”, uviedla a vyzvala Európsku komisiu aby podporila Arménsko aj Turecko zároveň.

Hannes Swoboda (PES) v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente vyslovil presvedčenie, že konflikt Turecka a Kurdov je možné vyriešiť jedine politickým spôsobom a nie násilím. “Viem, že PKK nechce mierové riešenie, no my musíme vyslať jasný signál, že ho chceme. Musíme tiež apelovať na spoluprácu Turecka a Iraku a dosiahnuť ukončenie terorizmu”, uviedol vo svojom príspevku.

Diskutujte: Patrí Turecko do EÚ?

REKLAMA

REKLAMA