EÚ uvalila sankcie na Barmu

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa dohodli na zákaze obchodovania s barmským drevom, kovmi a drahokamami. Rovnako nie je európskym firmám povolené investovať do produkcie týchto komodít v krajine. Ide o odpoveď na minulomesačné tvrdé potlačenie protestov v krajine. Súčasne sa však vynárajú obavy o efektívnosť takto uložených sankcií.

Pozadie

Na Barme vládne od roku 1988 vojenská chunta, ktorá okrem iného zvrhla aj dovtedajšiu ústavu. Barmský národ patrí k jedným z najchudobnejších vo svete. Priemerný ročný príjem na jednu hlavu je nižší ako 200 USD. Chunta je známa svojou notorickou korupciou, zlým ekonomickým manažmentom a brutálnym potláčaním disidentských hnutí a advokátov demokracie.

Krajina je však pomerne bohatá na nerastné suroviny. Preto sa v nej ekonomicky angažujú viaceré ázijské a európske spoločnosti. Vyvážajú sa najmä rôzne rudy a zemný plyn. V poslednom čase sa stáva najvýznamnejším obchodným partnerom Barmy Čína, ktorá potrebuje jej nerastné bohatstvo pre vlastný hospodársky rast.

Od augusta do septembra 2007 iniciovali barmskí budhistickí rehoľníci niekoľko vĺn ľudových protestov proti režimu po tom, čo sa chunta rozhodla neprimerane zvýšiť cenu pohonných látok. Vládny režim pristúpil koncom septembra k tvrdému zákroku, ktorého výsledkom bolo zadržanie tisícok mníchov a iných disidentov. Doteraz sa o mnohých z nich nevie, kam ich režim odvliekol.

Otázky

Limitovanie obchodu

Ministri zahraničia členských krajín EÚ po svojom stretnutí v pondelok 15. októbra 2007 povedali, že „prijmú balík opatrení, ktorý nepoškodí [barmskú] populáciu, ale zasiahne zodpovedných za násilný zákrok a za celkové patové politické postavenie krajiny.“ Konštatuje sa to v oficiálnom stanovisku Rady ministrov pre vonkajšie vzťahy.

Stanovisko konštatuje, že dohodnuté opatrenia zahŕňajú „zákaz exportu vybavenia sektorov drevárstva a ťažby kovov, minerálov, drahokamov a polodrahokamov; zákaz importu produktov vyššie uvedených sektorov; a zákaz investovania do týchto sektorov.“

Rada rovnako uvažuje aj nad zavedením ďalších nových zákazov s investičným charakterom v prípade, ak sa nezlepšia životné a politické podmienky v krajine. EÚ očakáva výsledok cesty špeciálneho vyslanca OSN, Ibrahima Gambariho, do Barmy a širšieho regiónu. Jeho návšteva má byť zároveň impulzom pre povzbudenie krajín ako Thajsko, Indonézia a Malajzia, aby vyvinuli na barmský režim tlak.

Holandský minister pre európske záležitosti, Frans Timmermans, ktorý je zároveň v rámci širšieho portfólia zástupcom ministra zahraničných vecí, nazval dohodnuté opatrenia „značne zostrujúcimi naše sankcie.“  Britský minister zahraničia, David Miliband, novinárom po luxemburskej schôdzke povedal, že „ak režim odmietne“ spolupracovať s vyslancom Gambarim, „zrejme budú nasledovať dodatočné sankcie.“

Japonsko taktiež pozastavilo svoju pomoc Barme po tom, čo bol počas vojenského zásahu proti demonštrantom zastrelený japonský novinár. USA, ktoré sankcie na Barmu uvalili už v roku 2003, avizovali, že rovnako rozmýšľajú o ich sprísnení.

Efektívna odpoveď?

Sankcie EÚ, aj keď v kombinácii s americkými a japonskými opatreniami, však môžu mať na celkovú situáciu len limitovaný dopad. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí, veľká časť barmských surovín je exportovaná ilegálne. Čierny trh využíva pomery vládnuce na štátnych hraniciach, cez ktoré dokáže prúdiť viacero komodít za istých podmienok bez väčších problémov. Čína, ktorá má s Barmou pomerne dlhú spoločnú hranicu, v tejto súvislosti uviedla, že neuvažuje o uvalení dodatočných sankcií.

Sankcie EÚ sa netýkajú barmského plynárenského priemyslu. Západné energetické spoločnosti (ako Total), investovali v tejto krajine značné prostriedky, aby získali prístup k barmským zásobám zemného plynu, ktorých objem CIA odhaduje na 280 mld. kubických metrov.

Spoločnosť Total na svojej webovej stránke venovanej problematike na Barme konštatuje: „Žiaľ, svetové zásoby ropy a zemného plynu nie sú nevyhnutne lokalizované v demokraciách.“ Firma si vyslúžila značnú kritiku za svoje pokračujúce aktivity v krajine, no napriek tomu si ich dokáže obhájiť s tým, že podporuje úsilia o tamojší miestny rozvoj. Total vo svojom stanovisku hovorí: „Radšej, ako reagovať na neoprávnenú kritiku, chceme obnoviť vyváženú diskusiu o tom, či zodpovedná nadnárodná firma môže pozitívne prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju krajiny, ktorá čelí ostrým vnútorným rozporom.“

REKLAMA

REKLAMA