EÚ v roku 2017: Zahraničná politika

Únia bude viac angažovať vo svete. Zintenzívni spoluprácu s Afrikou a ukáže vlastnú predstavu o budúcnosti Sýrie.

Sýria, Irak, Blízky Východ, zahraničná politika
(zdroj: Európska komisia)

ROZHODNUTIA, KTORÉ PADNÚ

Európsky fond na obranu: Viac muziky za tie isté peniaze

Fond spojí európske výdavky v oblasti obrany. Bude súčasťou Komisiou pripravovaného akčného plánu, ktorý má posilniť postavenie Európy ako globálneho hráča. Zosúladením nákupov vojenskej techniky dokážu členské štáty efektívnejšie využiť dostupné financie. Vďaka spoločným nákupom môžu napríklad žiadať nižšie ceny. Okrem zvýšenia spôsobilosti fond podporí aj vojenský výskum. Už na rok 2017 navrhla Komisia v rozpočte vyčleniť na túto položku 25 miliónov eur, po roku 2020 sa ale ráta so špecializovaným výskumným programom s ročným rozpočtom až 500 miliónov eur. Takto postavený rozpočet musia schváliť Rada EÚ a parlament.

Budúcnosť Sýrie

V prvom štvrťroku 2017 predstaví šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová Stratégiu EÚ pre Sýriu. „Riešenie“ konfliktu sa v posledných mesiacoch scvrklo takmer výhradne na ofenzívu sýrskych vládnych jednotiek mohutne podporovaných Ruskom. Nová stratégia má zmierniť skepsu z toho, že sa EÚ v dostatočnej miere nepodieľa na hľadaní alternatívneho riešenia. S vojenskou angažovanosťou sa nepočíta.

Po skončení bojov sa EÚ chce pričiniť o postkonfliktnú obnovu, presadenie pluralitnej demokracie a podporu občianskej spoločnosti.

Francúzsko, NemeckoVeľká Británia veľmi negatívne vnímali dobývanie mesta Aleppo, čo viedlo k úvahám o ďalšom rozšírení sankcií voči Assadovmu režimu a tiež Rusku. Sankcie voči Sýrii, vrátane ropného embarga, potrvajú minimálne do júna 2017.

„Marshallov plán“ pre Afriku

Navrhovaný Európsky vonkajší investičný plán má riešiť prvotné príčiny migrácie zo susedstva EÚ a zo subsaharskej Afriky. Jedná sa o balík viacerých legislatívnych aktov. EK ich predstavila v polovici septembra a následne ich posunula Európskemu parlamentu a Rade EÚ.

Do destabilizovaných oblastí prúdi celosvetovo iba 6 % z celkového objemu priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín. Okrem oficiálnej rozvojovej pomoci sa sem po vzore EFSI majú nasmerovať investície na podporu zamestnanosti. Naštartovanie afrického hospodárstva má odradiť potenciálnych migrantov. Zamýšľaný Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) má za 3,35 miliardy z európskeho rozpočtu zmobilizovať investície až do výšky 44 miliárd eur.

Ministri zahraničných vecí už schválili rokovaciu pozíciu Rady EÚ. Predpokladá sa, že sa dohodu o vytvorení fondu EFSD podarí dosiahnuť ešte pred jesenným summitom EÚ – Afrika. To je aj konkrétnym cieľom maltského predsedníctva.

Čítajte viac: Veľvyslanec Slobodník: V Afrike nám ide o vytvorenie “pólov rastu”

DISKUSIE, KTORÉ SA OPLATÍ SLEDOVAŤ

Trumpova éra

V súvislosti s prekvapivým výsledkom amerických prezidentských volieb bude zaujímavé sledovať, ako sa Európa ďalej vyrovná s pôsobením zahraničnej propagandy. Pred cieleným dezinformáciami varoval na konci novembra Európsky parlament. Navrhol tiež posilnenie osobitnej pracovnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu (East StratCom). V Českej republike začal 1. januára 2017 pôsobiť obdobný úrad pod názvom Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám (CTHH), ktorý okamžite spochybnila nespokojná časť politického spektra.

Ministerstvo vnútra SR takéto centrum zatiaľ nechystá, no už priznalo pôsobenie ruskej propagandy.

Pred federálnymi voľbami v Nemecku panuje dokonca obava z podobných kybernetických útokov, aké v amerických voľbách nahrávali Donaldovi Trumpovi. V roku 2017 sa bude riešiť aj to, že sociálne siete a vyhľadávače majú tendenciu utvrdzovať občanov v zažitých, možno nesprávnych, predstavách. Na problematiku tzv. internetových filtračných bublín upozorňuje aj kancelárka Merkelová.

Čítajte viac: Angela Merkelová chce poznať tajomstvá internetových algoritmov

Európska armáda: Nechcené dieťa

V roku 2016 podnietili úvahy o európskej armáde dva momenty, brexit a Trumpovo spochybňovanie záväzkov kolektívnej obrany v rámci NATO. Napriek podpore francúzsko-nemeckého tandemu narazila väčšia vojenská emancipácia starého kontinentu na odmietnutie Škandinávie a pobaltských krajín, Poľska, ale aj slovenský nezáujem. S odchodom Británie, krajiny s najväčšími obrannými kapacitami, vzrastie potreba využívať existujúce útvary, akými sú bojové jednotky EU Battlegroups (BG). EU BG v roku 2017, na 10. výročie plnej prevádzkyschopnosti, dostanú nové veliteľstvo v Bruseli.

Východné partnerstvo: Pokus o oživenie

Na konci roku 2017 sa po vyše dvoch rokoch uskutoční summit Východného partnerstva. Jeho úlohou bude nájsť východisko pre stagnujúcu politiku, ktorá sa už aj oficiálne stala dvojrýchlostnou. Počas slovenského predsedníctva sa podarilo dohodnúť mechanizmus, ktorý otvoril cestu k bezvízovému styku pre Gruzínsko a Ukrajinu. Ostatné štyri krajiny (Arménsko, AzerbajdžanBieloruskoMoldavsko) majú záujem iba o sektorovú spoluprácu.

REKLAMA

REKLAMA