EÚ vytvára spoločné vojenské velenie

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ sa v pondelok dohodli, že vytvoria spoločné velenie pre vojenské operácie Únie.

V decembri minulého roku hovorili lídri Únie o potrebe posilnenia spoločných kapacít na riešenie vonkajších kríz a konfliktov. Súčasťou dohody bol aj plán preskúmať možnosti na vytvorenie „permanentnej kapacity pre operačné plánovanie a realizáciu (operácií) na strategickej úrovni“.

Včera (6. marca) sa 28 krajín dohodlo na vytvorení Plánovacej a výkonnej kapacity (MPPC), ktorá by mala byť funkčná už túto jar.

Zárodok spoločného vojenského velenia dlhodobo navrhovala Veľká Británia. Myšlienku však oživili Francúzsko s Nemeckom po britskom rozhodnutí o odchode z EÚ.

Nová organizácia by mala veliť „nevýkonným vojenským misiám“ Únie, v rámci existujúcich vojenských zložiek v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS). EÚ vedie v súčasnosti tri takéto operácie: tréningové vojenské misie v Mali, Somálsku a Stredoafrickej republike.

„Tieto misie sú dôležité pre udržanie mieru, ale aj pre bezpečnosť v regióne“, tvrdí Carmelo Abela, minister zahraničných vecí Malty, ktorá drží rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.

V budúcnosti by mohlo MPPC riadiť akékoľvek monitorovacie, demobilizačné, odzbrojovacie, či kapacity posilňujúce misie.

„Trvalo postupujeme k silnejšej obrannej spolupráci, a budeme robiť ešte viac“, povedal po stretnutí šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini.

„Nie je to európska armáda – viem, že sa táto nálepka používa – je to efektívnejší spôsob, ako vykonávať našu prácu vo vojenskej oblasti“, dodala Mogherini.

 

„Je to o ochrane našich občanov. Európska únia má unikátnej nástroje na to, aby Európanom pomohla prebrať viac zodpovednosti za vlastnú obranu, a aby sa to dialo efektívnejšie. To robíme našimi aktivitami v oblasti bezpečnosti a obrany.“

MPCC bude v skutočnosti tvoriť len asi tridsať ľudí, a s najväčšou pravdepodobnosťou ho bude viesť súčasný šéf vojenského štábu v EEAS. Po dlhej diskusii nebude šéf novej inštitúcie nazývaný veliteľom, ale riaditeľom.

 

Európska armáda – možno neskôr

Podporovatelia vytvorenia európskeho vojenského velenia zdôrazňujú, že cieľom nie je oslabiť NATO. Presne toho sa obáva napríklad Poľsko, ktoré svoje bezpečnostné garancie vidí dlhodobo predovšetkým v transatlantických vzťahoch.

„Ak sa pozrieme na súčasné turbulentné medzinárodné prostredie, je jasné, že Európa potrebuje robiť viac pre svoju obranu a bezpečnosť. Vytvorenie velenia pre vojenské operácie EÚ je dôležité pre plánovanie a realizáciu našich vlastných operácií EÚ, ako aj pre uľahčenie kooperácie s NATO“, hovorí estónsky europoslanec Urmas Paet (ALDE), ktorý je spravodajcom k Európskej obrannej únii.

„Je to prvý krok“, hovorí belgický minister zahraničných vecí Didier Reynders. Pokiaľ ide o „európsku armádu, možno neskôr“, povedal v odpovedi na novinárske otázky po stretnutí.

Na vytvorenie spoločného vojenského velenia vyzval po referende o brexite predseda Komisie Jean Claude Juncker. Znovuoživená myšlienka našla podporu v Berlíne aj Paríži.

V nedávno zverejnenej Bielej knihe o budúcnosti EÚ Komisia podčiarkuje, že „NATO bude naďalej poskytovať tvrdú bezpečnosť pre väčšinu krajín EÚ, no Európa nemôže byť naivná. A musí sa postarať o vlastnú bezpečnosť. Byť „mäkkou mocnosťou“ už nestačí v časoch, keď moc môže prevážiť nad pravidlami.“

Británia reaguje na európske plány opatrne. Keďže je na odchode s EÚ, zdôrazňuje skôr potrebu udržania transatlantických bezpečnostných vzťahov. Minister obrany Michael Fallon vyzval EÚ aby „užšie spolupracovala s NATO, aby sa predišlo nepotrebnej duplicite a štruktúram“.

Slovensko vidí bezpečnostné garancie tiež dlhodobo v Severoatlantickej aliancii. Podporuje však súčasné snahy o posilnenie obrannej spolupráce.

Koncom augusta minulého roka na stretnutí V4 vyzvali maďarský a český premiér na vytvorenie európskej armády. Postoj Poľska a Slovenska bol rezervovanejší.

 

REKLAMA

REKLAMA