EÚ zavádza proti Iránu doposiaľ najtvrdšie sankcie

Európska únia prijme balíček nových sankcií proti Iránu. Tie sa budú zameriavať najmä na zahraničný obchod krajiny, tamojšie finančné služby a sektor ťažby ropy a zemného plynu. Iránski predstavitelia sľubujú za tieto opatrenia odvetu.

Na začiatku júna schválila Bezpečnostná rada OSN v poradí už štvrté kolo sankcií proti Iránu kvôli jeho jadrovému programu. V snahe zabezpečiť si potrebný súhlas všetkých stálych členov rady, medzi ktorými sú aj ČínaRusko, však opatrenia napokon podľa Spojených štátov a EÚ pripomínali skôr kompromis. Oba menované bloky sa preto dohodli, že individuálne zavedú tvrdšie sankcie.

Konkrétne opatrenia

Európska únia preto v súčasnosti zakáže vývoz produktov, ktoré by mohli byť použité aj na iné ako civilné účely. Očakáva sa tiež uvalenie zákazu na predaj technológií iránskym spoločnostiam zameraným na ťažbu a spracovanie ropy a zemného plynu. Únia tak chce zabrániť tomu, aby bol Irán schopný modernizovať svoj energetický sektor. Irán je totiž piatym najväčší producent ropy, ale až 40 percent svojej ťažby výváža kvôli nedostatku rafinérií a potrebných zariadení.

V oblasti bankového sektoru budú mať iránske banky sťaženú spoluprácu s európskymi bankami. Navyše, transakcie z členských krajín EÚ do Iránu  presahujúce sumu 10 tisíc eur si budú vyžadovať notifikáciu, a na transfery v hodnote nad 40 tisíc eur bude potrebná autorizácia, uvádza britský denník The Guardian.

Irán však už dnes podľa agentúry Reuters využíva na transakcie banky a finančné inštitúcie mimo krajiny. Donedávna to bol najmä Dubaj, ktorý je však v súčasnosti silne zadĺžený voči svojmu susedovi Abu Dhabi. Ten je spojencom USA a mohol by Dubaj donútiť, aby jednal v súlade so sankciami.

 Ďalším z opatrení bude pravdepodobne zákaz pristávania leteckej nákladnej dopravy z Iránu v EÚ.  Pravdepodobne sa tiež rozšíri počet osôb, ktorých účty budú zablokované- bude sa to týkať najmä osôb pracujúcich pre Revolučné gardy, či v oblasti jadrovej energetiky.

„Zlá hospodárska situácia je najlepší priateľ tých, ktorí sa pokúšajú zmeniť správanie Iránu,“ povedal britský diplomat pre Guardian a dodal: „V niektorých oblastiach budú sankcie takmer ochromujúce.“

Minulý týždeň si však Nemecko vyslúžilo kritiku mimovládnych organizácií za to, že nedostatočne presadzuje navrhované sankcie. Predmetom nespokojnosti sa stala aj iránska banka EIH so sídlom v Hamburgu, ktorá údajne Teheránu poskytuje miliardy dolárov na jeho jadrový program- podľa aktivistov voči nej vláda vôbec nezakročila a tým ohrozuje silu nových opatrení. Nemecký export do Iránu predstavuje sumu štyri miliardy eur ročne, čo z Nemecka robí jedného z popredných vývozcov do tejto krajiny. „Nemecko tlačí na výnimky vo finančnom sektore v tomto novom balíčku sankcií, a to aj napriek odporu európskych partnerov. Krajina sa snaží oslabiť britské a francúzske požiadavky, ktoré sa týkajú iránskych bánk v Európe a iránskych bánk, ktoré s nimi obchodujú,“ uvádza organizácia Stop the Bomb.

Rokovania pokračujú

EÚ zátiaľ iránskych predstaviteľov pozvala do Bruselu, aby celú záležitosť prerokovali. Tamojší prezident Mahmúd Ahmadinedžád len niekoľko hodín pred stretnutím povedal, že EÚ prípadné zavedenie tvrdších sankcií „oľutuje“ a krajina bude silne reagovať na „akúkoľvek hrozbu“.

Hovorca iránskeho parlamentu Ali Laridžáni navyše západné krajiny obvinil zo zaujatosti.

„Spojené štáty, európske štáty, Rusko a Čína vedia, že Irán nemá jadrové zbrane. Je proti islamskej viere vlastniť zbrane hromadného ničenia a líder islamskej revolúcie vydal dekrét, ktorý takéto zbrane zakazuje,“ cituje Aliho Laridžániho britský Guardian.

Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton zároveň Irán vyzvala k obnoveniu rokovaní o tamojšom jadrovom programe. Tie by sa mali uskutočniť v polovici septembra po ramadáne. Túto nedeľu (25. júla) sa však iránsky minister zahraničných vecí Manouchehr Mottaki stretol v Istanbule so svojim brazílskym kolegom Celsom Amorimom a tureckým ministrom pre zahraničie Ahmetom Davutogluom.

Tieto tri krajiny už v máji podpísali Teheránsku deklaráciu, podľa ktorej Irán vymení 1200 kilogramov svojho nízko obohateného uránu za vysoko obohatený urán zo zahraničia, ktorý sa bude využívať v reaktore na lekársky výskum.  Výmena paliva sa má uskutočniť v Turecku. Ani táto dohoda však nezabránila, aby OSN ani nie mesiac nato schválila súčasné, už štvrté kolo sankcií voči Iránu. Navyše, hoci Teherán poslal v týchto dňoch do Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (IAEA) list žiadajúci o zahájenie technických rokovaní potrebných na uskutočnenie výmeny uránu.

Turecko, ktoré zároveň oznámilo zámer zintenzívniť svoj zahraničný obchod s Iránom, mnohí vnímajú ako silného spojenca krajiny. Podľa spravodajského portálu Al Džazíry sa však krajina snaží vymaniť z tejto nálepky. „Turecko opakovane zdôrazňuje, že nebráni Irán ako taký, ale iba jeho práva ako suverenného národa,“ uvádza Al Džazíra. Turecko a Brazília boli pritom jediné dve krajiny, ktoré hlasovali proti novým sankciám voči Iránu. Domnievajú sa totiž, že vďaka Teheránskej deklarácii nie sú tieto opatrenia nevyhnutné. „Turecko a Brazília určite cítia, že v širšom ponímaní išlo o nevďačnú úlohu, ale stále veria v Teheránsku deklaráciu. Čo dôležitejšie, Irán v ňu verí a to je to, v čo sme dúfali,“ uvádza turecká spravodajkyňa Al Džazíry.

Irán je navyše druhým najväčším dodávateľom zemného plynu do Turecka. Len minulý týždeň pritom Teherán oznámil výstavbu plynovodu do Turecka v hodnote viac ako jedna miliarda eur. „S výstavbou nového plynovodu bude naša krajina schopná do tejto krajiny a do Európy do troch rokov denne prepraviť 50 až 60 miliónov metrov kubických zemného plynu,“ uvádza iránsky minister vnútra Javad Ouji, ktorý je zároveň riaditeľom štátnej Národnej iránskej spoločnosti na ťažbu zemného plynu.

Zásah proti Iránu?

Bývalý riaditeľ americkej tajnej služby CIA Michael Hayden sa prednedávnom vyjadil, že vojenské útoky Spojených štátov proti Iránu sa stávajú „čoraz pravdepodobnejšie a v budúcnosti by k nim mohlo dôjsť,“ uvádza izraelský Jerusalem post. Bývalý šéf CIA zároveň dodal, že hoci útok proti Iránu a jeho jadrovým zariadeniam zo začiatku nebol jednou z vážnych možností, postupne sa ukazuje, že vojenská operácia „by nemusela byť jednou z najhorších možností.“

Podľa uniknutých tajných dokumentov, ktoré sa pred niekoľkými dňami objavili na stránke Wikileaks, je Irán zároveň aj jednou z krajín, ktoré pomáhajú afganským rebelom v boji proti spojeneckým vojskám a údajne im aj poskytujú útočisko.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA