EÚ zruší sankcie voči Kube

Španielska iniciatíva slávi úspech. Členské krajiny včera rozhodli o zrušení sankcií voči Kube. Česká republika presadila v dokumente silný dôraz na problematiku ľudských práv. USA s rozhodnutím EÚ nesúhlasia.

Ministri zahraničných vecí sa včera (19.6.) dohodli, že EÚ zruší politické sankcie voči Kube. Rozhodnutie znamená, že diplomacie členských krajín budú môcť opätovne nadviazať styky s Havanou na najvyššej úrovni.

Zrušenie sankcií má dočasný charakter. Ministerský dokument kladie na návrh Českej republiky jasný dôraz na problematiku ľudských práv. Kuba bude veľkou témou opäť o rok, kedy sa Rada pre všeobecné záležitosti uznesie a preskúma, aký pokrok spravil režim Ráula Castra, brata Fidela Castra.

Ak sa Kuba chce vyhnúť opätovným sankciám, počas nasledujúceho roka musí:

  • prepustiť všetkých politických väzňov,
  • umožniť Kubáncom prístup na internet,
  • umožniť všetkým európskym delegáciám stretnúť sa počas návštevy ostrova ako s vládou, tak aj s opozíciou.

Gesto európskej ústretovosti nadobudne účinnosť v pondelok. O rozhodnutí informovala aj kubánska štátna televízia. Téme venovala len okrajovú pozornosť a nik z vládnych predstaviteľov ju nekomentoval.

Oswaldo Paya, vedúci kubánsky disident, vystríha pred vyložením si rozhodnutia ako formálneho odsúhlasenia režimu Raúla Castra Európskou úniou. Pre agentúru Reuters povedal: „Tento režim neohlásil žiadne zmeny, ktoré by boli podstatné pre práva alebo slobodu a vieme, že si ich musíme vybojovať sami.“

Biely dom vyjadril s európskym rozhodnutím nesúhlas. Tlačový sekretár prezidenta, Tom Casey, uvádza: „Sme sklamaní. Myslíme si, že Castrovia potrebujú prijať niekoľko krokov pre zlepšenie podmienok ľudských práv bežných Kubáncov pred tým, než budú zrušené akékoľvek sankcie,“ cituje Reuters.

Jeden z najvýraznejších odporcov kubánskej neslobody, český minister zahraničia, Karel Schwarzenberg, chápe vôľu istých amerických kruhov na zachovaní diplomatických obmedzení Havany. Na druhej strane si myslí, že nastal čas, aby Európa hľadala vlastný spôsob riešenie krízy ľudských práv na Kube. Jeho postoj podporil aj švédsky minister Carl Bildt, ktorý nepovažuje rozhodnutie za zmiernenie postoja EÚ, ale za jasné formulovanie požiadavky, ktorou je demokratizácia režimu.

O Kube sa na zasadnutí Rady ministrov diskutovalo aj napriek zastaveniu ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Niektoré diplomatické zdroje na začiatku týždňa avizovali, že v snahe nepodnecovať český euroskepticizmus bude otázka z agendy vypustená (EurActiv 18/06/08).

Peter Šťastný (EPP-ED, SK) ešte v máji pre EurActiv.sk povedal: „Podporovať režim, ktorý je nepriateľsky naklonený voči základným demokratickým princípom, nie je v poriadku. Ja som skôr zástanca sankcií a izolácie. Samozrejme, v tých najťažších prípadoch treba pomáhať po stránke zdravotnej, po stránke minimálnych potrieb ľudí, lebo nikto nechce, aby prostí občania trpeli“ (EurActiv 14/05/08).

História sankcií siaha do roku 2003. Vtedajší vodca Kuby, Fidel Castro, vydal príkaz na zatknutie 75 disidentov. Hoci boli európske sankcie po dvoch rokoch suspendované, doteraz ostávali formálne v platnosti. Ich oficiálne zrušenie má byť motiváciou pre Raúla Castra, aby zvážil cestu demokratizácie krajiny. Odhaduje sa, že v súčasnosti Havana väzní asi 200 odporcov režimu.

REKLAMA

REKLAMA