Európa hľadá odpoveď na vojenskú okupáciu Krymu

Ruská okupácia Krymu spôsobila najväčšie napätie medzi Ruskom a Západom od rozpadu Sovietskeho zväzu. Lídri únie budú o prípadných sankciách rokovať na mimoriadnom zasadnutí vo štvrtok.

Vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom sa zhoršujú už od konca minulého roka, kedy chcela Ruská federácia primäť Ukrajinu k odklonu od únie. Viacerí európski politici teraz žiadajú vyvodenie zodpovednosti za vstup ruských síl na Ukrajinu.

Moskva deklaruje, že na Ukrajine chráni životy rusky hovoriacich občanov. Západní diplomati však odmietajú, že by bola ruská menšina na Ukrajine v ohrození. Podľa odborníkov Ruská federácia pravdepodobne kalkuluje s tým, že Európa si proti nej nemôže dovoliť razantnejšie zakročiť.

Napriek varovaniam od amerického prezidenta Baracka Obamu a ďalších lídrov Západu, ruský prezident Vladimir Putin získal v sobotu povolenie od Štátnej dumy na použitie vojenskej sily na Ukrajine.

Spoločný postup európskych politikov je zatiaľ neistý. Európu viažu s Ruskom silné ekonomické väzby. Závisí najmä na dodávkach ruskej ropy a zemného plynu.

Ukrajinská aktivistka z Euromaidanu Ruslana Lyžyčko varovala EÚ, že ruská hrozba sa priamo dotýka aj únie. Vladimir Putin už dávnejšie deklaroval svoj záujem aj o rusky hovoriace menšiny v pobaltských štátoch.

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na štvrtok zvolal mimoriadny summit vedúcich predstaviteľov EÚ.

Krízová diplomacia

Niektoré krajiny EÚ sa zatiaľ zdráhajú razantnejšie zasiahnuť.

Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt o kríze povedal, že nikto nemá právo napadnúť cudziu krajinu pod zámienkou ochrany svojich občanov: „Hrozné následky toho sme videli na Balkáne.“

Britskému denníku the Guardian sa podarilo získať vládny dokument, podľa ktorého má Spojené kráľovstvo urobiť iba také kroky, ktoré neohrozia prítomnosť ruských firiem v Londýnskom finančnom centre City.

„Krízová diplomacia nie je slabosť. Preto, aby sme nespadli do priepasti vojenskej eskalácie, bude dôležitejšia než kedykoľvek predtým,“ vyhlásil nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier na rokovaní v Bruseli.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v nedeľu telefonovala s Ruským aj s Americkým prezidentom. Putinovi navrhla vyslanie vyšetrovacej misie na Ukrajinu. Tú by mohla viesť viedenská Organizácia pre bezpečnosť a Spoluprácu v Európe.

Prípadné sankcie zo strany únie by tiež zrejme narazili na niekoľko právnych prekážok.

Ekonomické sankcie by pritom mohli mať na Rusko ničivé dôsledky. Ruská ekonomika je údajne omnoho zraniteľnejšia, než pri kríze v Gruzínsku v roku 2008. V pondelok sa rubeľ na burze prepadol na svoje historické minimum.

„Ruská ekonomika je extrémne slabá,“ vraví Anders Aslund, vedúci výskumník Peterson Institute for International Economics.

Spojené štáty označili slovami prezidenta Baracka Obamu zabratie územia Krymu za „úplne nelegitímny“ akt.

„Americké firmy by si mali dvakrát premyslieť, či chcú obchodovať s krajinou, ktorá sa takto správa,“ povedal americký minister zahraničia John Kerry. Kerry dodal, že ruské činy vyzerajú ako z 19. storočia.

Slovensko čaká

Slovenský premiér v súvislosti s vojenskou intervenciou Ruska na Ukrajine odmieta robiť „zbytočné gestá“. Podľa Fica je „zrejmé, že dohodnúť sa musia veľké krajiny“.

Najdôležitejšie je podľa neho zachovať si chladnú hlavu. „Nikomu nepomôže vyhrážať sa alebo mať silné reči,“ povedal.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zastupoval včera SR na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC), na ktorom ministri odsúdili ruskú agresiu a narušenie ukrajinskej suverenity.

Pozície

Slovenskí europoslanci očakávajú, že sa EÚ v dobe krízy zhostí role mediátora.

Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS): „Prvýkrát od rozpadu Juhoslávie hrozí na európskom kontinente vojna. Mali by sme využiť všetky dostupné politické a diplomatické prostriedky, aby sme jej zabránili,“ povedal Kukan, ktorý je v parlamente členom zahraničného výboru. 

Pripomenul tiež Budapeštianske memorandum, ktoré zaväzuje k rešpektovaniu územnej celistvosti Ukrajiny.

Apeluje na politické riešenie ukrajinskej krízy. „Máme tu organizácie ako Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Bezpečnostnú radu OSN. Tie sú platformou pre rokovania za účasti Kyjeva aj Moskvy. Treba schladiť hlavy a sadnúť si k rokovaciemu stolu,“ uviedol Kukan. 

Od Európskej únie očakáva, že sa v ukrajinskej kríze zhostí role mediátora. „S Ruskom a Ukrajinou sa navzájom potrebujeme. Závisíme od seba. To by mal byť dostatočný impulz na rokovania,“ vysvetlil Kukan. Slovensko by podľa neho malo zase zaujať aktívnejší prístup. „Nebojme sa hovoriť nahlas a bez dvojzmyslov,“ uzavrel poslanec.

Sergej Kozlík (ALDE) si myslí, že sa Ukrajina stala obeťou geopolitickej hry, ktorá „sa vymkla z rúk všetkým“. Svoj podiel zodpovednosti na kríze má teda podľa Kozlíka aj Západ.

Europoslankyňa Monika Smolková (SMER-SD, S&D) si praje, aby Ukrajina „s nami zdieľala spoločný trh a voľný pohyb ľudí“.

„Verím, že sa využijú diplomatické možnosti na to, aby sa vývoj zvrátil. Ak bude ale potrebné, Slovensko je pripravené prijať ľudí v núdzi“, povedala. 

(EurActiv.sk/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA