Európa sa dohodla o budúcnosti vesmírnej politiky

EÚ a členovia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa dohodli na vesmírnej politike a zaviazali sa k zvýšeniu koordinácie svojich obranných a civilných programov. Došlo k tomu len niekoľko dní potom, čo utŕžil projekt satelitnej navigácie EÚ menom Galileo ťažký úder.

Pozadie:

Komisia prijala 26. apríla 2007 oznámenie o európskej vesmírnej politike, ktoré sprevádzal pracovný dokument o predbežných prvkoch európskeho vesmírneho programu.

Tieto dokumenty, spoločne načrtnuté Európskou komisiou a ESA, by mali slúžiť ako nástroj pre EÚ, ESA a členské štáty EÚ ku koordinácii spoločného úsilia EÚ o vesmírnu politiku a spojiť ich zdroje.

Cieľom je skombinovať spoločné úsilie, aby došlo k zachovaniu konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu.

Otázky:

Spoločné dokumenty EK-ESA o vesmírnej politike boli schválené na štvrtom zasadnutí európskej vesmírnej Rady, čo je spoločné stretnutie Rady ministrov pre konkurencieschopnosť a zástupcov členských štátov ESA 22. mája 2007.

Rada tiež prijala rezolúciu o európskej vesmírnej politike. Tá navrhuje celkovú víziu a strategické pokyny pre budúce aktivity EÚ vo vesmíre, ako aj ďalšie kroky, ktoré by mali byť podniknuté za účelom implementácie. Programy, ktoré sa vzťahujú na aplikácie, zahŕňajú bezpečnosť a obranu, prístup do vesmíru, medzinárodné vesmírne stanice a výskum, vedu a technológiu, priemyselnú politiku a medzinárodné vzťahy.

„Prostredníctvom tohto dokumentu sa EÚ, USA a ich členské štáty zaviazali k zvýšeniu koordinácie svojich aktivít a programov a k organizovaniu svojich úloh vo vzťahu k vesmíru,“ znie tlačový oznam ESA.

Pokiaľ ide o bezpečnostnú a obrannú dimenziu európskej vesmírnej politiky, ministri uznali, že „vesmírne technológie sú pre civilné a obranné aplikácie často spoločné“ a že Európa by preto mala zlepšiť spoluprácu medzi civilnými a obrannými výskumnými programami. Vyzvali tiež k „štruktúrovanému dialógu“ s kompetentnými orgánmi členských štátov, Európskou obrannou agentúrou a v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, vojenských záležitostí a spolupráce v boji proti zločinu.

Ministri však podčiarkli, že „používanie Galilea vojenskými užívateľmi alebo GMES (hlavný projekt EÚ o globálnom monitorovaní životného prostredia a bezpečnosti) musí byť konzistentné s princípom, že Galileo a GMES sú civilnými systémami pod civilnou kontrolou“.

Galileo, ktorý bol zatiaľ prezentovaný ako vlajková loď vesmírnych aktivít EÚ, je v rezolúcii sotva zmienený. „Úplne nesúhlasím s tým, že Galileo je najdôležitejším projektom európskej vesmírnej politiky. Je to projekt dopravnej infraštruktúry,“ povedal komisár Verheugen. „GMES je rozhodne dôležitejším než Galileo, pretože ponúka obrovskú mieru operácií, kým Galileo vie robiť len jednu vec – pomôcť vám navigovať, nič iné. V tomto slova zmysle je Galileo istým spôsobom hlúpym systémom.“

„Najdôležitejšou časťou európskych vesmírnych aktivít je komerčné používanie informačných a komunikačných satelitov,“ vysvetlil Verheugen.

Pozície:

„Bez európskej vesmírnej politiky by sa Európa stala irelevantnou. Touto rezolúciou o európskej vesmírnej politike zamýšľame naplniť ašpirácie globálneho líderstva Európy v dôležitých priemyselných a výskumných oblastiach, ktoré poskytnú v budúcnosti rast a pracovné miesta,“ povedal vicepredseda Komisie Verheugen.

„Konsenzus 29 európskych krajín, podporujúcich túto európsku vesmírnu politiku je najsilnejšou správou, aké mohla Európa vyslať svojim občanom a svojim medzinárodným partnerom,“ povedal generálny riaditeľ ESA Jacques Dordian.

Ďalšie kroky:

Komisia a generálny riaditeľ ESA by mali prísť s návrhom implementačného plánu pre európsku vesmírnu politiku, ktorý by zriadil proces pravidelného monitorovania a stanovovania priorít.

REKLAMA

REKLAMA