Európa sa pripravuje na kybernetickú vojnu

Členské krajiny sa postupne pripravujú na kybernetickú vojnu. Inštitúcie EÚ sú o niečo pomalšie.

Európska komisia bola cieľom úspešného hackerského útoku v novembri minulého roka – a trvalo jej do polovice januára kým oznámila, že chce investovať viac do kybernetickej ochrany.

Útočníci použili poobede 24. novembra známy model: milióny žiadostí o prístup na stránky odstavili servery – čím čiastočne ochromili fungovanie inštitúcie.

Ozývajú sa hlasy, že sú prijaté preventívne opatrenia nedostatočné. Europoslanec Jan Phillip Albrecht (Nemecko, Zelení/EFA) nevidí žiadne rukolapné nástroje na ochranu kritickej infraštruktúry, či riešenia problému dezinformačných kampaní.

Viaceré členské štáty sú v tejto oblasti ďalej. Minimálne 15 z nich inkorporovalo vojenský element do svojich kybernetických stratégií, no len „niektoré pripúšťajú, že investovali do kybernetických zbraní“, píše sa v pracovnom dokumente Európskeho parlamentu.

Lídrom „kybernetického zbrojenia“ v EÚ je Francúzsko. V decembri spustilo prvú kybernetickú jednotku, ktorá má postupne zamestnať až 2 600 bezpečnostných špecialistov.

Francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian varoval pred vznikom „nového kybernetického bojiska“, kvôli ktorému bude možno potrebný „nový pohľad na spôsob vedenia vojny“. Tím vládou zamestnaných hackerov by mal byť schopný „prelomiť systémy našich nepriateľov“ a „neutralizovať trvalo či dočasne“ ich siete.

Mesiac predtým zverejnilo svoje kybernetické plány aj Spojené kráľovstvo. Do obranných a útočných kapacít v tejto oblasti chce investovať 2,1 miliardy eur.

Zaspať nechce ani Nemecko. Ministerstvo obrany oznámilo, že tento rok vytvorí kybernetické veliace centrum – CIR. Exitujúce kapacity budú centralizované pod jednu strechu, vďaka čomu bude mať CIR asi 14 000 zamestnancov.

Oficiálnym mandátom tejto „kyber-armády“ je chrániť pred vonkajšími útokmi. Federálna vláda zdôrazňuje, že mantrou jej činností je obrana.

Dokument, ktorý unikol z nemeckého ministerstva obrany, však obsahoval aj otázky týkajúce sa použitia ofenzívnych kybernetických zbraní. Ministerka Ursula von der Leyen ho spochybnila.

Candid Wüest z IT spoločnosti Symantec upozorňuje, že je ťažké kresliť hranicu medzi ofenzívnymi a defenzívnymi spôsobilosťami. „Ak viem, akým spôsobom niekto útočí na mňa, potom mi to umožňuje začať vlastný útok.“

V skutočnosti dospela k podobnému záveru aj nemecká armáda. V správe o CIR sa píše, že „ak má niekto kapacity na obranu, môže tiež spustiť celosvetový útok“. Tým pádom „hranice medzi vojnu a mierom sú rozostrené“.

Niektoré hlasy priamo volajú po štátom organizovaných kybernetických útokoch. Šéf nemeckej agentúry pre vnútornú bezpečnosť Hans-Georg Maaßen nedávno vyzval, aby boli nemecké kybernetické jednotky nasadené ofenzívnym spôsobom.

Článok bol pôvdne publikovaný nemeckým partnerom siete EurActiv Der Tagesspiegel.

REKLAMA

REKLAMA