Europol bude silnejší

Najkontroverznejším výsledkom nedávnej diskusie európskych ministrov spravodlivosti je návrh, aby Europol získal policajné právomoci pre cezhraničné vyšetrovanie zločinov.

 

Pozadie

Medzi ďalšie otázky, o ktorých sa rokovalo na neformálnom stretnutí Rady ministrov spravodlivosti a vnútra 12.-13. januára 2006 vo Viedni, patrí migrácia a azyl, vonkajšia bezpečnosť a spolupráca s nečlenskými krajinami EÚ, a ochrana ľudských práv podozrivých.

Otázky

Europol

Bolo navrhnuté rozšírenie právomocí Europolu, ktorý by sa mal stať Európskym vyšetrovacím orgánom. Cieľom je poskytnúť Europolu vlastný vyšetrovací personál s policajnými právomocami. Tu sa však vynára otázka, akým spôsobom by bola zabezpečená súdna kontrola výkonov takýchto právomocí. Ministri sa zhodli, že je potrebné túto otázku dôkladne prediskutovať a že za súčasného stavu je možné iba:

  • rozšíriť prácu spoločných vyšetrovacích skupín, t.j. cezhraničnú spoluprácu národných vyšetrovacích jednotiek;
  • posilniť spoluprácu medzi Europolom, Eurojustom, Frontexom (Európska pohraničná agentúra) a pracovnou skupinou európskych policajných šéfov.

Europol bol zriadený Maastrichtskou zmluvou v roku 1992, no plne operovať začal až v roku 1999 po ratifikácii Dohovoru o Europole. V súčasnosti je jeho úloha obmedzená na podporu národných operácií presadzovanie práva prostredníctvom výmeny informácií, koordinácie cezhraničných policajných akcií a poskytovania odborníkov a technického vybavenia.

Diskutovalo sa aj o návrhu na zriadenie Úradu európskeho verejného žalobcu, no nedošlo k dohode.

Bol uskutočnený ďalší krok k európskej polícii. V novembri 2005 bol na úrovni Rady podaný návrh na vytvorenie „Špeciálnych jednotiek“, zložených z policajného personálu, ktorý by mohol pomáhať ktorémukoľvek členskému štátu v „krízových situáciách“, ako napríklad branie rukojemníkov, únosy či podobné incidenty. O návrhu sa bude ďalej rokovať na pracovnom stretnutí skupiny Rady pre policajnú spoluprácu.

Azyl

V súčasnosti sa pravdepodobnosť udelenia azylu v jednotlivých európskych krajinách značne líši. To vyvoláva problém „obchodovania s azylom“ (uchádzanie sa o azyl vo viacerých krajinách s cieľom nájsť ten najľahší spôsob) a spôsobuje ťažkosti skutočných žiadateľom o azyl.

Cieľom EÚ je vytvoriť spoločné štandardy pre udeľovanie azylu (viď. Súbor liniek Imigrácia) a ministri rozhodli, že tento cieľ by mal byť dosiahnutý do roku 2010. Nateraz sa bude pracovať na troch nasledovných otázkach:

  • zvýšená výmena informácií o žiadostiach o azyl;
  • lepšia pomoc členským štátom EÚ a susedným nečlenským krajinám pod mimoriadnym tlakom veľkého počtu utečencov;
  • spoločná politika humánnej repatriácie žiadateľov o azyl a dohoda o „bezpečných“ krajinách pre návrat.

Trestné právo

Ministri sa tiež zhodli, že práva podozrivých by mali byť garantované na európskej úrovni.

Rakúske predsedníctvo bude ďalej pracovať na spoločných štandardoch pre kriminálne procedúry, týkajúce sa prístupu k právnikovi, špeciálnej ochrane pre ohrozených podozrivých, prekladateľským a tlmočníckym službám a právnej pomoci.

Volanie po určitej harmonizácii základných trestných zákonov na úrovni EÚ, najmä v súvislosti s teroristickými činmi, sa stretlo so značným odporom. Ministri sa dohodli, že otázka by mala byť preskúmaná, no mnohé štáty trvajú na tom, že trestné právo má zostať vo výlučnej kompetencii členských štátov. 

REKLAMA

REKLAMA