Európska susedská politika: Ministerská konferencia v Bruseli

Dňa 3. septembra 2007 sa v Bruseli konala pod patronátom eurokomisárky pre vonkajšie vzťahy Benity Ferrero-Waldner prvá ministerská konferencia venovaná problematike Európskej susedskej politiky a možností jej zlepšenia.

Pozadie

Európska susedská politika (European Neighbourhood Policy – ENP) bola spustená v roku 2004. Jej súčasťou je dnes 16 krajín, ktoré na súši alebo mori susedia s Európskou úniou.

Do konceptu ENP je zapojené Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Sýria, Libanon, Izrael, Palestínske územia, Jordánsko, Egypt, Lýbia, Tunisko, AlžírskoMaroko. Z týchto sa však len 12 krajín (okrem Alžírska, Líbye Bieloruska a Sýrie) dohodlo s EÚ na Akčných plánoch, ktoré sa postupne implementujú. Rusko je síce tiež susedom EÚ, vzťahy EÚ s RF sú pre ich dôležitosť obsiahnuté v tzv. Strategickom partnerstve.

Medzi dosiahnuté výsledky doterajšej spolupráce možno zaradiť, že Ukrajina a Moldavsko sa pripájajú k zahraničnopolitickým vyjadreniam EÚ, Ukrajina spolu s Marokom sa zúčasťňuje na operácii EÚ Althea v Bosne a Herzegovine. So susednými krajinami prebiehajú rokovania o liberalizácii obchodu a poľnohospodárskymi a rybárskymi produktmi.

EÚ sa so svojimi partnermi dohodla na legislatívnom a regulačnom priblížení najmä v tých oblastiach, kde to bude mať za následok stimuláciu obchodu a ekonomickej integrácie. EÚ asistuje krajinám aj v oblasti modernizovania colných predpisov a služieb. Príkladom môže byť aktivita misie EUBAM na ukrajinsko-moldavských hraniciach. V roku 2007 bol spustený program Erasmus Mundus, čo je obdoba známeho Erasma rozšírená na susedné krajiny.

Otázky

Na konferencii pod názvom „Working Together – Strengthening the European Neighbourhood Policy“ sa zišli zástupcovia vlád – ministri z krajín EÚ a 15 partnerských štátov plus zástupcovia Palestínskej samosprávy a mimovládneho sektora – zástupcovia občianskej spoločnosti, obchodných združení a predsatvitelia akademickej obce.

Susedská politika bude stáť Úniu v tomto rozpočtovom období (2007-2013) 12 miliárd eur. Jej hlavným cieľom je vyhnúť sa vytvoreniu nových deliacich línií medzi rozšírenou Úniou a jej susedmi. EÚ v rámci nej ponúka svojim susedom privilegované politické a ekonomické vzťahy, vrátane prístpu k vnútormnému trhu EÚ za predpokladu, že sa krajina zaviaže k demokracii a reformám. Lýbia, Bielorusko a Sýria sa na konferencii zúčastnili len v roli pozorovateľa.

Oblasti, v ktorých chce Únia posilňovať vzťahy so svojimi partnermi sú tieto:

  • Únia ponúka partnerom dohody o voľnom obchode (Free trade Agreements – FTA) a rozsiahlu ekonomickú integráciu,
  • v oblasti energetiky má EÚ bilaterálne dohody s Ukrajinou, Azerbajdžanom a Marokom. Usiluje o uzavretie podobných dohôd s Egyptom a Alžírskom. V tomto smere sa EÚ angažuje aj v rámci spolupráce s krajinami Čierneho mora.
  • EK chce zaviesť privilegované vízové postupy pre svojich susedov a posilniť tak legálnu imgráciu na úkor tej ilegálnej.
  • ENP poskytuje finančnú pomoc určenú na reformy riadenia a spravovania štátov.

Európska komisia zverejnila v piatok výsledky Eurobarometra, ktorý skúmal vnímanie susedskej politiky EÚ. 

Prieskum skúmal vzťah respondentov k susedným krajinám, povedomie o susedskej politike a hodnotenie prínosov tejto politiky. Výsledok ukázal, že jeden z piatich Európanov už niekdy počul o Európskej susedskej politike.

Väčšina občanov EÚ považuje za susedov krajiny s ktorými EÚ zdieľa pozemnú hranicu, krajiny od ktorých nás delí more sú zriedkavejšie považované za susedov.

Mierna väčšina obyvateľov Únie uviedla, že má malý alebo žiadny záujem o dianie v susedných krajinách. Aj keď ľudia pozitívne hodnotia prínosy spolupráce a hoci ENP stavia na zävazku k spoločným hodnotám, podľa prieskumu si väčšina myslí, že susedné krajiny nezdieľajú rovnaké hodnoty ako Európska únia. Európania očakávajú, že spolupráca so susednými krajinami povedie k zníženiu ilegálnej imigácie do EÚ, znepokojujú ich však vysoké náklady spojené s rozvojovou pomocou EÚ.

Pozície

Benita Ferrero-Waldner na margo výsledkov prieskumu povedala: „Tento prieskum potvrdzuje, že povedomie o ENP rastie vnútri Únie a že Európania pochopia prínosy nadväzovania bližšieho partnerstva so susednými krajinami.“

Predseda Komisie José Manuel Barroso povedal, že zo strany EÚ a jej partnerov bol potrebný “väčší elán” v niektorých aspektoch ENP.  Prisľúbil, že spätná väzba, ktorú táto konferencia priniesla bude “tvarovať ENP v budúcich rokoch”.

Portugalský minister zahraničia Luis Amado zdôraznil, že ENP “nie je len nejaká stará politika” ale “skutočný európsky projekt”. Podľa jeho slov je potrebné brať do úvahy politické okolnosti ako napr. teroristické útoky z 11. septembra 2001. “Európa musí revidovať svoju politiku v tomto svetle.”

Jedna z najsilnejších kritík prišla od španielskeho ministra zahraničia Miguela Ángela Moratina: “Musíme sa dostať ďalej za limitovaný rámec, v ktorom spolupracujeme s našimi susedmi. Myslím si, že ENP by mala mať skutočnú politickú dimenziu. Nemôže byť obmedzená na súbor rôznych nástrojov.”

Nemecký štátny tajomník pre európske záležitosti Günter Gloser uviedol, že “koncept ENP nijako nesúvisí s budúcim členstvom v Únii a neotvára žiadne dvere”.

Ukrajinský veľvyslanec pri EÚ Roman Shpek povedal: “Nemôžeme považovať ENP za adekvátny základ pre vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ. Uznávame ju len ako nástroj, ktorý povrdí, že Ukrajina je integrálnou súčasťou Európy.”

Moldavský minister zahraničia Andrei Stratan povedal na konferencii: “Návrhy predložené Komisiou o posilnení ENP sú veľkým krokom vpred, no stále nenaplnili naše očakávania.”

Poľsko a Veľká Británia sa vyslovili za členstvo Ukrajiny a Moldavska v Únii v dlhšom časovom horizonte.

SR dlhodobo presadzuje aby sa v rámci európskej susedskej politiky prehlbovala spolupráca aj s našimi východoeurópskymi susedmi.

REKLAMA

REKLAMA