Európska únia a Turecko podpísali dohodu o imigrácii

Výmenou za vyhliadku zrušenia vízovej povinnosti pre tureckých občanov cestujúcich do EÚ sa Turecko postará o ilegálnych migrantov, ktorí na pôdu EÚ vstúpia neoprávnene cez jeho územie.

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová v pondelok uzavrela v Ankare dohodu, ktorá môže viesť k bezvízovému styku medzi Tureckom a EÚ už v horizonte troch rokov.

Zároveň, spoločne s tureckým ministrom vnútra Muammerom Gülerom, podpísala komisárka i dohovor o readmisii ilegálnych migrantov smerujúcich do EÚ. Zaväzuje Ankaru, aby spätne prijímala migrantov z tretích krajín, ktorí dosiahli hranice EÚ z tureckého územia. Turecko sa dlho bránilo uzatvoreniu takejto dohody s EÚ.

Oba dohovory sú výsledkom obnovených prístupových rokovaní spred niekoľkých týždňov.

Podpisu zmluvy sa zúčastnili aj turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan, minister pre európske záležitosti Egemen Bağiš a veľvyslanci všetkých členských štátov EÚ zastúpených v Turecku.

Komisárka Malmströmová nazvala udalosť „historickou“. „Začali sme paralelne dve iniciatívy, ktoré posilnia vzťahy medzi Tureckom a Európskou úniou a prinesú výhody občanom. Dúfam, že dohoda o readmisii osôb bude bezodkladne ratifikovaná oboma stranami, a že dialóg o liberalizácii vízového režimu čoskoro zaznamená výrazný pokrok,“ dodala. [EurActiv.com, 17. 12. 2013]

Začiatok rozhovorov o bezvízovom styku neznamená jeho automatické zrušenie. Výsledok rokovaní v Ankare sa zašle na ratifikáciu Rade EÚ, Európskemu parlamentu, a do tureckého Veľkého národného zhromaždenia.

Európska únia taktiež vzniesla niekoľko požiadaviek. Turecko musí byť schopné naplniť dohodu o readmisii a tiež preukázať schopnosť spravovať svoje hranice. Krajina by mala mať bezpečné cestovné doklady, fungujúce štruktúry pre boj s organizovaným zločinom a mala by uviesť svoje migračné a azylové systémy do súladu s medzinárodnými normami.

Cieľom dialógu o liberalizácii vízového režimu je odstránenie vízovej povinnosti pre tureckých občanov, ktorí cestujú do schengenského priestoru na krátkodobé návštevy. Okamžitý efekt dohôd bude pravdepodobne malý.

Elizabeth Collett z bruselského think tanku Migration Policy Institute vníma skepticky aj trojročný časový harmonogram. „Tri roky je krátka doba na účinné zavedenie dohody, je to veľmi ambiciózne“, povedala pre Wall Street Journal.

V poslednom období navyše stúpa množstvo nelegálnych prisťahovalcov, ktorí prekračujú turecko-grécke či turecko-bulharské hranice v dôsledku sýrskej humanitárnej krízy. Podľa agentúry pre správu vonkajších hraníc FRONTEX čoraz častejšie využívajú Egejské more, kde počet sýrskych utečencov vzrástol o 912 %.

Turecko, ktoré roky dúfa v zrušenie víz do EÚ pre svojich občanov, si paradoxne svoju situáciu sťažilo v roku 2010 zavedením bezvízového styku s Iránom, Sýriou, Jemenom, Líbyou, Libanonom, Marokom a Tuniskom, s ktorými EÚ udržiava striktné vízové povinnosti.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA