Európska únia ako globálny aktér

Je Európska únia globálnym aktérom, ale má šancu stať sa ním? Sú nástroje jej zahraničnej politike dostatočné vzhľadom na ciele? Sú inštitúcie EÚ pripravené na úlohu globálneho hráča? Aj týmto otázkam sa venovala konferencia Európska únia ako globálny hráč organizovaná v rámci Národného konventu o EÚ.

 

Pozadie

Konferencia sa konala v sobotu, 23. septembra 2006, v trenčianskom hoteli Dukla v rámci Národného konventu o Európskej únii. Organizovali ju Zastúpenie Európskej komisie v SR a Informačná kancelária Európskeho parlamentu v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Paneurópskou úniou na Slovensku.

Pred takmer stovkou hostí vystúpili vo dvoch paneloch zástupcovia európskych i slovenských inštitúcií, mimovládneho sektora i nezávislí odborníci.

Otázky

EÚ má už niekoľko rokov ambíciu stať sa globálnym hráčom – pôsobiť nie len na okolité, resp. budúce členské krajiny, ale aj v medzinárodnej politike ako takej. Zahraničná politika je však typickou oblasťou, v ktorej si udržiavajú svoje kompetencie národné vlády. Kapacity Únie v globálnej politike sú tak obmedzené jednak ochotou členov koordinovať a zjednocovať vlastné zahraničnopolitické záujmy a nástroje používané na ich presadzovanie, ale aj schopnosťou vytvoriť inštitucionálnu štruktúru a rozhodovacie procesy, ktoré by umožňovali efektívne, rýchle reagovanie na vývoj globálnej politiky. V posledných rokoch sme boli nezriedka svedkami toho, že akcieschopnosť EÚ stroskotala na spletitom systéme rozhodovania vo vnútri spoločenstva.

Napriek tomu EÚ ako taká postupne rozširuje pole svojho vonkajšieho pôsobenia. Podobne ako v prípade zahraničného obchodu si stále viac členských krajín uvedomuje, že v určitých prípadoch je výhodné preniesť časť suverenity na širšiu, európsku úroveň – EÚ sa výrazne politicky a vojensky angažuje na Balkáne, pôsobí v Kongu, či indonézskom Acehu.

Jedným z pokusov dobudovať inštitucionálnu štruktúru zabezpečujúcu efektívnejšiu, autonómnejšiu a akcieschopnejšiu zahraničnú politiku EÚ, bol návrh Ústavnej zmluvy, ktorý predpokladal vytvorenie postu európskeho ministra zahraničných vecí. Nasledujúci rok ukáže, či má tento dokument ešte šancu vstúpiť do platnosti. V každom prípade sa však európski rozhodovatelia a mienkotvorci snažia nájsť odpovede na otázky, ako zjednotiť európske zahraničnopolitické nástroje s cieľmi, ako vybudovať vhodnú inštitucionálnu štruktúru, kde nájsť správnu rovnováhu medzi národnými a európskymi kompetenciami.

Pozície

Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR, v úvodnom príhovore načrtla komplexnosť situácie, keď sa Európska únia snaží hájiť svoje ciele na globálnej scéne aj napriek nedostatočným inštitucionálnym nástrojom, ktoré ešte ochudobnilo pozastavenie ratifikácie Ústavnej zmluvy. Jej slová podporil aj Róbert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu, podľa ktorého by euroústava prispela k tvorbe jednotného hlasu Európskej únie a viedla by k tvorbe koherentnejších zahraničných politík spoločenstva.

Ján Figeľ, komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a multilingualizmus pripomenul, že samotná Európska únia vznikala ako medzinárodnopolitický projekt zvrchovaných štátov. A tento projekt sa ukázal ako veľmi úspešný. Podľa Figeľa je Európska únia popredným hráčom vo svetovom obchode a je lídrom v rozvojovej pomoci. Spolupráca európskych krajín v technológiách prispela k rozšíreniu mobilného štandardu GSM a navigačného systému GPS/Gallieo. Komisár podčiarkol úspech rozširovania únie ako medzinárodnopolitického nástroja, ktorý vedie k europeizácii okolitých krajín a zároveň obohacuje kultúrnu rozmanitosť Európskej únie. Zároveň by však Európska únia mala vytvárať spoločnú kultúrnu identitu a európske povedomie. Európska únia má podľa komisára na čom stavať. Citoval prieskum BBC v 33 štátoch, podľa ktorého v žiadnej krajine neprevláda negatívne vnímanie Európskej únie. K tejto devíze sa však musí Európska únia postaviť zodpovedne, čo nie je len na pleciach Bruselu, ale každého členského štátu, vrátane Slovenska.

Miroslav Mikolášik, poslanec Európskeho parlamentu za frakciu EĽS-ED (KDH) hovoril o mechanizmoch spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Posťažoval sa na istú nekoherentnosť a nezosúladenie signálov, ktoré vysiela Európska únia ako celok v zahraničnej oblasti. Ako príklad uviedol nedávny vojnový konflikt v Libanone, keď Európsky parlament ako prvý reagoval rezolúciou odsudzujúcou násilie. Avšak následné prejavy ďalších inštitúcií EÚ neprezentovali rovnaké posolstvo – najmä keď Veľká Británia odmietla vyzvať aktérov na okamžité prímerie.

Nekoherentnosťou a nesúladom sa zaoberal aj Alexander Duleba, riaditeľ Výskumného centra SFPA. Zameral sa najmä na snahy Európskej únie byť aktérom v postsovietskom priestore. Kritizoval postup EÚ, ktorá preferuje bilaterálne vzťahy s krajinami v regióne na úkor jednoznačnej regionálnej politiky. Európska únia podľa Dulebu preferuje rokovania s Ruskom ako s dominantným partnerom, čo podľa neho škodí nielen menším krajinám v regióne, ale ohrozuje aj ciele Európskej únie najmä v oblasti bezpečnosti energetických zdrojov. Navyše niektoré členské krajiny obchádzajú záujmy iných členov pri rokovaní s Ruskom. Alexander Duleba tiež napadol nedostatky v politike susedstva, ktoré sú spôsobené nedostatkom politickej vôle a neflexibilnými byrokratickými postupmi v EÚ. Podľa Dulebu Európsku úniu tiež oslabuje jej nedefinovaný postoj k ďalšiemu rozširovaniu únie, ktoré tak ako zahraničnopolitický nástroj stráca na svojej váhe. Navrhol, aby Európska únia najprv vyžadovala od možných adeptov na rozšírenie prijatie práva Európskej únie a až následne by im ponúkla vstup.

Pred slabinami európskej zahraničnej politiky varoval Karel Hirman, expert na energetickú politiku Európskej únie. Európska únia podľa neho nie je ani ekonomickou veľmocou, ako si to sama o sebe myslí, keďže si nevie zabezpečiť bezpečné energetické zdroje, najmä zemný plyn. Toto ilustrovala kríza medzi Ruskom a Ukrajinou, keď došlo k zníženiu dodávok zemného plynu. EÚ môže viniť aj seba, keďže jej energetika sa dostala do slepej uličky. Odvrátila sa od jadrovej energie a svoju spotrebu musí z polovice pokrývať dovozom len z malého množstva krajín, na ktoré má len obmedzený vplyv. Riešením by podľa Hirmana bolo posilnenie snáh o diverzifikáciu energetických zdrojov a investovanie do výskumu a vývoja nových technológií výroby energie. No aj tu si vraj Únia sama často hádže polená pod nohy, keď jej členské krajiny sledujú svoje národné záujmy na úkor celku.

Fínsky veľvyslanec v SR Rauno Viemerö si myslí, že EÚ sa musí aj po zlyhaní procesu ratifikácie ústavnej zmluvy snažiť nájsť dostupné zahraničnopolitické nástroje, keďže jej občania očakávajú, že Únia bude využívať svoj globálny vplyv v ich prospech. Európska únia musí hlavne zlepšiť procesy plánovania systematickým prístupom pri formulovaní cieľov a nástrojov. Podľa veľvyslanca by sa mali vytvoriť špeciálne kontaktné skupiny a musí sa zlepšiť koordinácia medzi orgánmi Únie.

Prezident medzinárodnej Paneurópskej únie Alain Terrenoire vyzval Európsku úniu, aby sa pozrela do minulosti na to, čo už všetko dosiahla a ako prispela k mieru a prosperite nielen na európskom kontinente ale aj vo svete. Podľa pána Terrenoira však priveľa ľudí z chudobnejších a neinformovaných vrstiev nechápe európsky ideál, EÚ ako taká zlyháva v komunikácii so svojimi občanmi, čo viedlo aj k odmietnutiu euroústavy v referendách vo Francúzsku a Holandsku. Európa by mala chápať, že problémy iných krajín sú aj jej vlastnými problémami, ako to ilustruje vlna imigrantov z chudobných afrických štátov. Alain Terrenoire si Úniu nepredstavuje ako dominantnú globálnu silu, ale ako aktéra, ktorý môže byť inšpiráciou a príkladom pre iné štáty a regióny sveta.

Magdaléna Vášáryová, poslankyňa Národnej rady SR, na konkrétnych prípadoch zo zahraničnopolitického diania predstavila problémy, ktoré má Európska únia pri snahách ovplyvňovať svetové dianie. Príkladom je Organizácia spojených národov (OSN). V Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) dnes pôsobí päť členských štátov Európskej únie: Veľká Británia a Francúzsko ako stáli členovia a Grécko, DánskoSlovensko ako nestáli. Napriek tomu sa nevie Európa zhodnúť na možnom spoločnom kandidátovi na budúceho Generálneho tajomníka OSN. Podľa poslankyne členské krajiny EÚ prispievajú do pokladnice OSN najviac, ale majú v nej nedostatočný  vplyv. Vášáryová v závere vyzvala stálych členov BR OSN z Európskej únie (Veľkú Britániu a Francúzsko), aby sa vzdali svojich kresiel v BR OSN v prospech spoločného kresla Európskej únie.

Irena Belohorská, poslankyňa Európskeho parlamentu, vo svojom príspevku kritizovala „platonický vzťah Európskej únie k rozhodovaniu“. Nedostatočná kooperácia medzi orgánmi Európskej únie znamená, že každý hovorí a koná sám. Irena Belohorská podčiarkla potrebu znovuoživenia Ústavnej zmluvy, alebo aspoň k vytvoreniu vhodnej alternatívy k nej, keďže súčasná európska legislatíva obsahuje len komplikovaný a komplexný rozhodovací proces v zahraničnopolitickej oblasti.

Konkrétne alternatívy k prijatiu euroústavy ako nástroja pre zahraničnú politiku Európskej únie predstavil Róbert Kirnág, riaditeľ Odboru vnútorných záležitostí a inštitúcií EÚ na Ministerstve zahraničných vecí SR. Ako dve možnosti uviedol dohodu medzi inštitúciami EÚ alebo zmeny v súčasných Zmluvách, na ktorých je Európska únia postavená. Obe však podľa neho vyžadujú politickú vôľu, ktorá v súčasnosti nie je.

Na záver sa účastníci konferencie zhodli na potrebe ďalšieho dialógu o téme Európska únia ako globálny aktér. Podľa moderátora panelov Vladimíra Bilčíka konferencia síce priniesla viac otázok ako odpovedí, no jej príspevok k národnej debate o roli Európskej únie na medzinárodnom poli je nespochybniteľný.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA