Európske sankcie Rusko neznepokojujú

Európska únia a Spojené štáty považujú referendum o nezávislosti na Kryme za ilegálne. Za jeho vyvolanie potrestá EÚ Ruskú federáciu zmrazením aktív a zodpovedné osoby nebudú môcť vycestovať do únie. Voči ďalším sankciám sa v Európe vynárajú prvé výhrady.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa v pondelok dohodli na zmrazení aktív a cestovné obmedzenia pre 21 ruských a ukrajinských predstaviteľov za ich rolu vo vyvolaní referenda na Kryme. Sú to prvé osobné sankcie voči Ruskej federácii od studenej vojny.

Na európsky zoznam potrestaných sa dostali najmä ruskí vojenskí velitelia a predstavitelia krymskej autonómnej vlády.

„Tí svojimi aktivitami prispeli k narušeniu teritoriálnej  integrity a suverenity Ukrajiny,“ uviedol slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.    

Šéfovia veľkých ruských štátnych podnikov Gazprom a Rosneft na zozname nefigurujú. Zaradeniu na zoznam sa vyhol aj prezident Vladimir Putin. Únia zakáže vydávanie víz iba pre jeho poradcov – Vladislava Surkova a Sergeja Glazijeva.

Spojené štáty vydali podobný menoslov s personalizovanými sankciami. Americký prezident Barack Obama varoval, že ďalšie ruské provokácie povedú k väčšej medzinárodnej izolácii Moskvy a budú mať ničivejšie následky pre jej ekonomiku.

„Ak Rusko neprestane zasahovať do udalostí na Ukrajine, sme pripravení zaviesť ďalšie sankcie,“ varoval v pondelok Obama.

Lajčák: Ide o prvú fázu sankcií  

Minister zahraničia tiež vysvetlil, že aj v prípade EÚ ide o otvorený zoznam sankcií. Ak sa situácia na Ukrajine nezačne zlepšovať, Únia bude pracovať na jeho rozšírení, pričom v hre je aj tretia fáza reštrikcií, čiže ekonomické sankcie.

Na otázku, prečo sa sankcie týkajú iba 21 osôb, keď predtým kolovali fámy o širokom, vyše stočlennom zozname politikov a vysokých predstaviteľov, Lajčák odpovedal, že sa uvažovalo o rôznych možnostiach. Užší zoznam je výsledkom dohody ministrov z 28 členských štátov.

„Tento zoznam je v prvom rade reakciou na vzniknutú situáciu a signálom toho, že EÚ to myslí vážne. Sankcie nie sú našou prvou prioritou, ale keď nemáme na výber, a teraz nemáme, tak s nimi ideme von a môžeme tento zoznam rozširovať aj o vyššie postavených predstaviteľov,“ naznačil minister.

Na otázku, ako zareaguje EÚ ak ruské sily budú prenikať aj na ďalšie územia Ukrajiny, Lajčák zdôraznil, že únia vždy preferuje scenár rokovaní o znižovaní napätia, ale je pripravená na všetky možné scenáre, vrátane zhoršenia bezpečnostnej situácie na východe Európy.

„Hovorili sme o tom, že treba rýchlo vyslať na Ukrajinu pozorovateľskú misiu OBSE, aby sme mali informácie vždy z prvej ruky,“ uviedol Lajčák.
V politickej rovine sa zástupcovia členských štátov dohodli na urýchlení podpisu politickej časti asociačnej dohody s Ukrajinou, k čomu by malo dôjsť už počas summitu lídrov EÚ koncom tohto týždňa.

Obavy z následkov

Vladimir Putin včera dekrétom uznal krymský polostrov za „suverénny a nezávislý štát“. Jeho pripojenie k Rusku by zrejme vyvolalo ďalšiu vlnu odvetných opatrení zo strany Európskej únie.

Na stretnutí Rady EÚ v Bruseli zazneli aj hlasy, ktoré si ďalšie pritvrdenie sankcií neželajú. Obavy majú predovšetkým krajiny závislé na ruskej rope a zemnom plyne.

Dodatočné sankcie by mohli byť schválené na jarnom summite Európskej únie 20.-21. marca, kde sa zároveň očakáva aj podpis politických kapitol asociačnej dohody s Ukrajinou.

Bulharský minister zahraničných vecí Kristian Vigenin povedal novinárom, že už terajšie obmedzenia pre Rusov boli „jediným možným kompromisom“. Odmietol, že Sofia hrá v tomto prípade úlohu „trójskeho koňa“.

Podobne skepticky sa voči tvrdému postoju únie vyjadruje aj bývalý predseda bulharskej vlády Sergej Stanišev, ktorý v súčasnosti vedie Stranu európskych socialistov.

„Sme geograficky blízko regiónu. V prípade destabilizácie by sme boli prví, kto utrpí,“ vyhlásil Stanišev.

Lotyšský minister zahraničia Andris Vilks na stretnutí ministrov navrhol, aby boli členské štáty EÚ, ktoré môžu sankcie voči Ruskej federácii istým spôsobom ohroziť, odškodnené.

Moskva na západný tlak reagovala návrhom na vytvorenie medzinárodnej kontaktnej skupiny. Zároveň však žiada uznanie krymského referenda a aj novú ústavu na Ukrajine, ktorá by vyžadovala presadzovať politickú a vojenskú neutralitu.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA