EP odsúdil krajiny zapojené do aféry preletov lietadiel CIA

Európsky parlament väčšinou hlasov schválil rezolúciu odsudzujúcu členské štáty EÚ, ktoré spolupracovali s USA a umožnili uskutočniť 1245 tajných letov CIA. Americká tajná služba podľa rezolúcie prepravovala ľudí podozrivých z teroristických aktivít do krajín, v ktorých čelia riziku mučenia.

Pozadie

14. februára 2007 Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej menoval štrnásť štátov vrátane Veľkej Británie, Nemecka a Talianska, ktoré umožnili USA transportovať osoby podozrivé z terorizmu tajnými letmi.

Správa odsudzuje nedostatočnú mieru spolupráce medzi mnohými členskými krajinami a rovnako odsúdila neverejnú spoluprácu medzi vládami členských krajín a spravodajskými službami tretích krajín.

Správa ďalej konštatuje, že je nepravdepodobné, aby si neboli členské štáty vedomé obsahu a významu tajných aktivít CIA na ich území. Britská vláda medzi ostatnými toto obvinenie odmietla.

Parlament taktiež vyzval na začatie nezávislého vyšetrovania aféry a rovnako vyzval na uzatvorenie americkej väznice Guantanamo na Kube.

Otázky

Členskými štátmi, ktoré boli v správe obvinené zo zapletenia sa do aféry sú Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Dánsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Veľká Británia.

Delegácie EP odcestovali do niektorých z vymenovaných krajín (napríklad do Poľska, Rumunska, Veľkej Británie, či Nemecka), ale aj do USA, aby vyšetrili okolnosti spolupráce.

Vlády Rakúska, Talianska, Poľska, Portugalska a Veľkej Británie si vyslúžili kritiku za neochotu spolupracovať s tímom vyslaných vyšetrovateľov EP.

Správa konštatuje, že mnoho prepravených podozrivých z terorizmu bolo podrobených mučeniu za účelom vynútenia vypovedať a poskytnúť rôzne informácie. Jestvuje veľká pravdepodobnosť, že takto získané informácie boli poskytnuté aj vládam už vymenovaných členských krajín EÚ a tieto vlády si boli vedomé spôsobu, aký boli informácie získané.

Taktiež sa podľa správy potvrdilo, že tajné lety smerovali do krajín, akými je napríklad Afganistan, kde sa pravdepodobne nachádzajú utajené zariadenia väzenského typu.

Správa interpretuje túto výnimočnú situáciu ako „unesenie osôb podozrivých zo zapojenie sa do teroristických aktivít, ich zatknutie a/alebo vydanie americkým bezpečnostným zložkám a/alebo ich transportovanie  to tretích krajín za účelom výsluchu, ktorý vo väčšine prípadov zahŕňal aj uväznenie na samotke a mučenie.“

Pozície

Franco Frattini, komisár pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ubezpečil, že Komisia zaujme stanovisko na základe pravdy, aj keby to malo byť pre niektoré krajiny nepríjemné. Zároveň vyzval na upevnenie transatlantických vzťahov a vyjadril nádej v bezproblémové pokračovanie intenzívnej spolupráce s USA.

Hovorca frakcie Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov, Jas Gawronaski, informoval, že zostavený dočasný vyšetrovací výbor objavil len náznaky nesprávneho konania niektorých členských krajín EÚ, ktoré boli v parlamentnej rezolúcii predstavené spôsobom, ako keby sa jednalo o jasné fakty. Podľa jeho slov tak vzniká dojem, ako keby sa obvinené členské štáty masívne zapájali do odsúdenia hodných aktivít. Nakoľko bola pripomienka ľudovcov a demokratov odmietnutá, poslanci tejto frakcie nemali podľa Gawronaskiho inú možnosť, ako hlasovať proti. Navrhnutá pripomienka mala zmierniť tón rezolúcie a zabrániť tak vydávaniu domnienok za tvrdé fakty.

Člen dočasného vyšetrovacieho výboru Miroslav Mikolášik (EPP-ED) ešte koncom januára pre STV označil výsledky vyšetrovania za “skromné”. Na margo ochoty niektorých krajín spolupracovať však poznamenal: “Nebol som sám vždy spokojný so spôsobom odpovedania.”

Taliansky socialista Giovanni Fava prijal správu ako impulz, ktorý podľa jeho slov jasne deklaruje smer, ktorým treba rozmýšľať a dávať pozor, aby sa udalosti posledných piatich rokoch v budúcnosti neopakovali.

Poslankyňa EP Sarah Ludford za frakciu Liberálnych demokratov a zároveň členka dočasného vyšetrovacieho výboru označila rezolúciu za príliš anti-amerikanistickú a tým pádom aj za absurdnú.

Holandská poslankyňa Kathalijne Buitenweg za frakciu Zelených a Európsku slobodnú alianciu povedala, že rezolúcia by nemala byť posledným krokom EP v tejto kauze. Podľa nej by ďalším krokom malo byť hodnotenie metód používaných americkou CIA.

V rozprave vystúpila aj slovenská poslankyňa za frakciu Strany európskych socialistov, Monika Beňová. Vo svojom diskusnom príspevku sa zamerala najmä na kritiku neochoty poskytnúť dočasnému vyšetrovaciemu výboru relevantné informácie. Podľa jej slov je to zo strany niektorých členských štátov úder pre EÚ ako aktéra zasadzujúceho sa o ľudské práva. Podľa jej slov okrem členských štátov nesie svoj podiel viny aj Rada ako kolektívny medzivládny orgán.

REKLAMA

REKLAMA