Externý investičný plán je aj zásluhou slovenského predsedníctva

Slovensko dosiahlo počas predsedníctva v Rade EÚ pokrok vo všetkých rozvojových témach, vyhlásil štátny tajomník MZVaEZ Lukáš Parízek.

Spustenie Externého investičného plánu (EIP) a Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD) je otázkou niekoľkých dní. Členským štátom sa ho určite podarí prijať ešte počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, čo je aj zásluhou slovenskej diplomacie. Uviedol to včera v Bruseli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek.

Pokrok vo všetkých témach

Parízek v rámci zasadnutia rozvojového segmentu Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré sa konalo pod vedením šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej, pre TASR zdôraznil, že sa podarilo dosiahnuť pokrok rovnako tak v dlhodobých rozvojových témach EÚ, ako aj v tých, ktoré si na svojom začiatku stanovilo naše predsedníctvo.

Spresnil, že pripravovaný fond pre udržateľný rozvoj má slúžiť ako nástroj na podporu súkromných investícií a udržateľného rozvoja v krajinách Afriky a tzv. európskeho susedstva.

Nový fond

Fond bude pozostávať z dvoch regionálnych investičných platforiem na podporu investícií a zlepšenie prístupu k financovaniu (najmä v Afrike a európskom susedstve) a svoju činnosť bude realizovať financovaním v podobe grantov, záruk a iných finančných nástrojov vrátane kombinovaného financovania.

Celkový predpokladaný rozpočet predstavuje 3,35 miliardy eur s možnou mobilizáciou vo forme investícií až do výšky 44 miliárd eur.

Čítajte aj: Komisia predstavila EFSI 2.0

Účelom tohto fondu je riešiť prvotné príčiny nelegálnej migrácie vytváraním pracovných príležitostí, podporiť investície a umožniť trvalo udržateľný rozvoj v krajinách, s ktorými chce EÚ riešiť najmä migračnú krízu.

Pomoc aj tranzitným krajinám

“Veľký investičný plán by mal pritiahnuť investície smerom do krajín pôvodu a tranzitu migrantov, v Afrike ale aj na Blízkom východe,” uviedol Parízek. Rozvoj a udržateľnosť rozvoja v týchto krajinách sú podľa neho hlavnými predpokladmi toho, že do EÚ bude prúdiť menej migrantov.

“My ako Slovenská republika dlhodobo poukazujeme, že ten problém sa má v prvom rade riešiť tam, kde vzniká, a má sa pomáhať najmä takzvaným tranzitným krajinám,” skonštatoval Parízek.

Rozvojová pomoc a energetika

Z ďalších oblastí, o ktorých rokovala Rada ministrov, spomenul dosiahnutie konsenzu ohľadne vyjednávacej pozície EÚ pre novú dohodu s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria po roku 2020 a ocenil, že EÚ je ochotná reformovať svoju rozvojovú politiku z hľadiska nových výziev, ktorým dominuje najmä migrácia.

Podľa Parízeka je dobré, že mali dnes ministri možnosť vypočuť si podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za energetickú úniu Maroša Šefčoviča a plány o tom, ako sa dá spojiť rozvojová a humanitárna politika EÚ s investíciami do energetiky, a to hlavne v Afrike.

Skonštatoval, že takéto spájanie úsilia vygeneruje viac financií a pozornosti pre oblasť rozvojovej politiky, čo je vhodné aj preto, že vzhľadom na riešenie migrácie má EÚ v pláne rozšíriť súčasné partnerské dohody s piatimi africkými krajinami (Etiópia, Mali, Niger, Nigéria a Senegal).

Práca pokračuje aj po predsedníctve

Parízek v závere upozornil, že po tom, ako sa slovenskému predsedníctvu podarilo dosiahnuť spoločnú pozíciu pre zriadenie EFSD, môže Rada EÚ začať trialóg s Európskym parlamentom a Európskou komisiou.

Celú záležitosť dokončí až maltské predsedníctvo, SR je však spolu s Holandskom súčasťou predsedníckeho tria a bude sa na tomto procese aj naďalej podieľať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA