Finančnú krízu pocíti aj európska obrana

Rozpočty na obranu v EÚ aj v USA pravdepodobne pocítia dopady finančnej krízy, varujú analytici. Strategických misií v Iraku či v Afganistane by sa bezprostredne škrty dotknúť nemali.

Bezpečnostní analytici predpokladajú, že pri vysokých objemoch prostriedkov, ktoré budú štáty nútené poskytnúť bankám postihnutým krízou na finančných trhoch, bude veľmi ťažko obhájiteľne financovanie dlhodobých obranných projektov. Vládne intervencie v bankovom sektore už z európskych krajín oznámila Veľká Británia, Nemecko, krajiny Beneluxu, aj Island.

“Nemyslím si, že obrana unikne akýmkoľvek úsporným opatreniam”, cituje agentúra Reuters Marka Stockera z Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS).

“Bolo by veľmi ťažké, pre akúkoľvek vládu zdôvodniť okresanie zdravotníctva či vzdelávania v prospech, povedzme, konštrukcie lietadlových lodí a nákupu množstva lietadiel, ktoré by na nich pristávali”, pokračuje Stocker.  

Finančná kríza nebude mať pravdpodobne žiadny priamy dopad na prebiehajúce operácie v rámci vojny proti terorizmu v Iraku alebo v Afganistane. Ako pre Reuters povedal Stephen Biddle z amerického think-tanku Council on Foreign Relations, nie je príliš dobrým politickým argumentom povedať, že na to, aby sme mohli zachrániť bankárov na Wall Street bude musieť Amerika prehrať prebiehajúcu vojnu.

Škrty sa pravdpodobne najviac dotknú nákupu zbraní, modernizácie, výskumu a vývoja. Paradoxne by tak mohli byť štáty EÚ prinútené spojiť svoje zdroje, vyhnúť sa tak duplicite a zlepšiť koordináciu.

Francúzske predsedníctvo EÚ sa snaží o dobudovanie logistických kapacít pre misie Únie. Tie chýbali ako pri mierovej misii v strednej Afrike, tak aj pri aktuálnej pozorovateľskej misii v Gruzínsku. Potrebné sú najmä vrtuľníky, transportné lietadlá, vesmírne sledovacie systémy a ďalšie vedecké a technologické projekty, napríklad bezpilotné lietadlá.

Ruská federácia včera oznámila, že plánuje zvýšiť budúcoročný rozpočet na obranu o 25 %.

REKLAMA

REKLAMA