Francúzom sa nechce do vojny

Západných lídrov rozhneval krok ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý aj napriek ich nesúhlasu podpísal dekréty o uznaní samostatnosti Južného Osetska a Abcházka. Francúzsky minister Bernard Kouchner začína hovoriť o blížiacej sa vojne, ktorú si nik neželá.

„Ak by šlo o studenú [vojnu], nebolo by to nič znepokojujúce. Bojíme sa vojny a nechceme ju,“ povedal francúzsky minister zahraničia, Bernard Kouchner, v rozhovore pre televízny kanál France2. Komentoval tak vývoj udalostí vo vzťahoch s Ruskom v posledných dňoch. Zlomovým okamihom sa stalo včerajšie uznanie nezávislosti separatistických regiónov Južné Osetsko a Abcházko ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom (EurActiv 26/08/08).

Medvedevov krok prekvapil mnohých, nielen západných politických lídrov, ale i komentátorov. Na počínanie Kremľa sa začína pozerať ako na opätovné zaisťovanie si autority Moskvy pozdĺž ruských hraníc. Francúzsky denník Le Monde a švajčiarsky La Croix predpokladali, že ruský prezident dekréty nepodpíše – bolo „v záujme Ruska udržiavať nestabilitu“ v Gruzínsku. Medvedevov krok nepredpokladala ani nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Zatiaľ čo západné demokracie Rusko odsudzujú a americký prezident hovorí otvorene o „nezodpovednom rozhodnutí,“ Dmitrij Medvedev sa odvoláva na medzinárodné právo. Súčasne odkazuje na precedens, ktorý pre mnohé zmrznuté konflikty vytvorilo vyhlásenie nezávislosti juhosrbskej provincie Kosovo.

Šéf francúzskej diplomacie, Bernard Kouchner, povedal, že Rusko zreteľne zlyháva v rešpektovaní svojich vlastných hraníc, ktoré zdedilo po Gorbačovovi a Jeľcinovi. Vyslovil obavy, že ruské vojenské jednotky sa môžu postarať o etnické čistky v juhokaukazských oblastiach. O mape Gruzínska v televízii povedal: „Toto je mapa Osetska. Toto je mesto Aklagori. Hovorí sa, že dnes v noci ruskí vojaci uskutočnia etnické čistky a vytlačia gruzínske obyvateľstvo ku Gruzínsku, takže kus Osetska sa stane homogénnym.“

Ruskí generáli pozorujú aktivitu na Čiernom mori

Ruskí generáli sa medzičasom sťažujú na aktivity námorných síl NATO v Čiernom mori. „Mätie nás extrémna úroveň aktivít námorných síl NATO v Čiernom mori, ktorých počet narastá,“ povedal generál Anatolij Nogovicin počas krátkeho brífingu pre médiá. Dodal: „Povedal som, že len včera bolo na mori deväť lodí NATO a do večera cez úžinu Bospor preplávala ďalšia fregata amerického námorníctva. Zistili sme tiež, že sa očakáva príchod ďalších ôsmych vojnových plavidiel členských krajín NATO. Hovoria o plánovaných cvičeniach a pravdepodobne v tom možno nájsť nejakú legitímnosť, ale [..] je veľmi ťažké uveriť, že všetky doterajšie návštevy prinášali len humanitárnu pomoc.“

Rusko sa prestáva podieľať na mierových misiách NATO

Rusko zastavuje svoju účasť na akýchkoľvek mierových operáciách NATO vo svete na najmenej šesť mesiacov, povedal Dmitrij Rogozin, ruský zástupca pri Aliancii. „Ak vedenie Aliancie ignorovalo dôležitú mierovú úlohu Ruska na Kaukaze a v Južnom Osetsku, veríme, že je vhodné odvolať všetky mierové operácie medzi Ruskom a NATO na najbližších najmenej šesť mesiacov,“ dodal. Akokoľvek, analytici sa domnievajú, že politický dialóg s NATO je v záujme Kremľa a preto si ho bude chcieť udržať.

Prípravy na náročný summit

Zatiaľ čo sa členské krajiny EÚ chystajú na zvláštny summit, na ktorom sa bude 1. septembra hovoriť o Gruzínsku a Rusku (EurActiv 25/08/08), Francúzske predsedníctvo už začalo s partnermi v EÚ rokovať o znení deklarácie, ktorá sa prijme a bude odsudzovať kroky Moskvy. Očakáva sa jednotné stanovisko všetkých 27 krajín, ktoré sa bude odvíjať od návrhu Francúzska ako predsedníckej krajiny a súčasne ako štátu, ktorého prezident dojednal prímerie medzi Moskvou a Tbilisi.

Problémovou krajinou sa môže stať Česká republika. Jej prezident, Václav Klaus, a premiér, Mirek Topolánek, sa nedokázali dohodnúť na spoločnom stanovisku k situácii v Gruzínsku. Klaus je známy svojimi častými spormi s vládou v otázkach zahraničnej politiky. Napríklad aj začiatkom roka kritizoval aj oficiálne stanovisko Česka, ktorým Praha uznala nezávislosť Kosova.

Pozície

Carl Bildt, švédsky minister zahraničia a predseda Výboru ministrov Rady Európy, ostro odsúdil posledné počínanie si Dmitrija Medvedeva. Vo svojom písomnom stanovisku uvádza: „Toto rozhodnutie vážne ohrozuje možnosť mierového riešenia konfliktu v súlade s princípmi medzinárodného práva. Očividne protirečí základným princípom Rady Európy a záväzkom Ruskej federácie voči Rade Európy, rovnako ako aj opakovaným uisteniam ruských predstaviteľov v prospech rešpektovania teritoriálnej integrity a suverenity Gruzínska.“

Franco Frattini, taliansky minister zahraničia, povedal, že Západ spravil „chybu,“ keď Rusko v 90-tych ponižoval a považoval od Moskvy, aby bol iba „dodávateľom energií a aby vítala naše investície“ bez toho, že by sa jej opäť prisudzovala „politická rola.“ Dodal, že „Rusko sa živilo frustráciou, ktorá dnes explodovala.“

Fjodor Lukjanov, šéfredaktor Russia in Global Affairs, hovorí, že Rusko a Západ hovoria rozdielnymi jazykmi. „Vidíme dramatický konflikt vnímaní, ktorý sa ukazuje byť niečím viac, než len nezhodami, ktoré sa objavili medzi Moskvou a Západom skôr. Rusko – nielen jeho lídri, ale rovnako aj verejnosť – verí, že jeho akcie sú na 100 percent politicky a morálne odôvodniteľné. Moskva si je úplne vedomá, že má pravdu a že neexistuje iná cesta.“ Lukjanov dodáva, že Rusko inklinuje „nielen k odmietnutiu cesty určenej západnými hodnotami, ale vlastne odmieta, že také hodnoty vôbec existujú.“

Bernard-Henry Levy, francúzsky politológ, bol vo svojom článku vo Wall Street Journal voči Rusku veľmi kritický. Píše: „Rusko nemá hanby, ak ide o prekrúcanie princípov a ideálov. Šermuje ‘precedensom’ z Kosova, akoby existovalo niečo spoločné medzi prípadom prenasledovanej, otĺkanej a dekádami etnických čistiek zlomenej srbskej provincie a situáciou Osetska, obete ‘genocídy’, ktorá si podľa posledných správ vyžiadala 47 mŕtvych. Pozrite sa, ako sledujú zisk, zatiaľ čo rovnaké ruskojazyčné menšiny chcú vrátiť na prsia impéria.“

Strobe Talbott, prezident Brookings Institute a štátny tajomník Ministerstva zahraničia USA, v rozhovore povedal, že neverí, že by Západ spravil chybu, keď v apríli odmietol ponúknuť Gruzínsku a Ukrajine pripojenie sa k tzv. Akčným plánom pre členstvo (MAP) v NATO. „Nemyslím si, že by to bolo niečo zmenilo. Pamätajte, že v Bukurešti dostali Gruzínsko a Ukrajina niečo, čo bolo svojim spôsobom konkrétnejšie, než MAP. Dostali od Aliancie stanovisko, že obe krajiny sa jedného dňa stanú členmi NATO, čo je viac ako MAP.“

REKLAMA

REKLAMA