Georgievová má záujem o stoličku Pan Ki-muna

Podpredsedníčka Európskej komisie Kristalina Georgievová by zrejme rada nahradila Pan Ki-muna na poste generálneho tajomníka OSN. Hoci to sama nepotvrdila, jej aktivity tomu nasvedčujú.

O zámeroch bulharskej eurokomisárky pre rozpočet a ľudské zdroje sa hovorí už niekoľko mesiacov. Nateraz však Georgievová oficiálne neinformovala predsedu Komisie, Jeana Clauda Junckera o tom, že chce začať kampaň s cieľom získať túto pozíciu.

„Pán predseda a pani Georgievová hovorili o tejto možnosti, avšak momentálne sa pani podpredsedníčka plne sústreďuje na svoju súčasnú prácu,“ komentoval Georgievovej ambície hovorca Európskej komisie, Margaritis Schinas.

Členovia Európskej komisie majú povinnosť oznámiť predsedovi Komisie svoj zámer kandidovať na iný post. Ak majú v úmysle takto sa angažovať, musia sa zo svojej pozície eurokomisára stiahnuť.

V rámci Komisie José Manuela Barrossa pôsobila ako eurokomisárka pre humanitárne záležitosti. Napriek ekonomickej kríze úspešne získala financie aj pre túto často prehliadanú agendu. Pätnásť rokov tiež pracovala vo Svetovej banke, kde sa zamerala hlavne na Rusko a dosiahla post viceprezidentky.

Regionálna konkurencia

Georgievová bude stáť proti veľkej medzinárodnej konkurencii. Neformálnym pravidlom pri obsadzovaní pozície generálneho tajomníka OSN je regionálna rotácia. Z tohto dôvodu by sa mal nový šéf najväčšej medzinárodnej organizácie na svete vyberať práve z východoeurópskych kandidátov.

Inými možnými kandidátmi z regiónu sú napríklad chorvátska podpredsedníčka vlády a ministerka zahraničných vecí, Vesna Pusić, alebo bývalý slovinský prezident Danilo Türk. Medzi záujemcami sú aj slovenskí diplomati. V kuloároch sa hovorí o súčasnom ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ako aj bývalom šéfovi slovenskej diplomacie, Jánovi Kubišovi.

Čítajte viac: Východná Európa preteká o funkciu šéfa OSN

Kalendár hovorí sám za seba

Viacero diplomatov z prostredia EÚ naznačuje, že Georgievová už svoju kampaň začala. Poukazujú pri tom na jej oficiálny kalendár aktivít. Takmer polovicu jej stretnutí zahŕňajú rokovania s rôznymi predstaviteľmi OSN.

Minulý týždeň vystúpila aj na konferencii k 70. výročiu vzniku OSN vo Washingtone. Okrem toho sa v priebehu roka viackrát stretla so zástupcom generálneho tajomníka OSN, Ianom Eliassonom a niekoľkými šéfmi agentúr OSN. V marci sa tiež stretla so samotným Pan Ki-munom. V máji ju aktuálny generálny tajomník OSN menoval za spolupredsedníčku Panelu OSN na vysokej úrovni o financovaní humanitárnej pomoci.

Zdroje z bruselského prostredia tiež upozornili na to, že v čase, keď Georgievová pôsobila ako eurokomisárka pre humanitárne záležitosti, veľké množstvo finančných prostriedkov smerovala práve na aktivity Detského fondu OSN (UNICEF).

Personál generálneho riaditeľstva pre rozširovanie a susedskú politiku s jeho vtedajším šéfom, Štefanom Fülem, ju za to kritizoval.

Bulharsko vyberá ženu

Georgievová bude zrejme čeliť súperke z vlastnej krajiny. Hovorí sa najmä o Irine Bokovovej, ktorá v súčasnosti už po druhýkrát vedie Organizáciu spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), najväčšiu agentúru v systéme OSN.

Bulharsko však môže prezentovať iba jednu kandidátku. Premiér Bojko Borissov zatiaľ verejne nepodporil ani jednu potenciálnu kandidátku.

„Je potrebné, aby veľké krajiny dosiahli konsenzus na jednej osobe. Nezávisí to od nás,“ povedal predseda bulharskej vlády. Mohlo by to znamenať, že chce počkať na názory piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína a Rusko) a až potom oficiálne nominovať bulharskú kandidátku. Vybrať si však musí najneskôr na jar budúceho roka.

Bokovová získava sympatie

Na druhej strane stiahnutie vládnej podpory pre Bokovovú by zrejme nebolo šťastným rozhodnutím. Neprispelo by to k dôveryhodnosti a celkovému úspechu akejkoľvek bulharskej kandidátky.

Aktuálna kandidátka si už navyše získala rozsiahlu medzinárodnú podporu a uznanie. Dôvodom je predovšetkým jej vedenie UNESCO v čase, kedy sa USA prestali zúčastňovať na jeho aktivitách a prispievať do jeho rozpočtu. (Išlo o reakciu na prijatie Palestíny za člena UNESCO v roku 2011. Americký príspevok tvoril pätinu rozpočtu organizácie. pozn. red.)

Bokovovej sa podarilo vyviesť organizáciu z krízy bez toho, aby si pohnevala USA. Aktuálne spolupracuje s americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym na tom, aby sa Spojené štáty znovu plne zapojili do činnosti UNESCO.

Bývalý írsky minister pre európske záležitosti dodal, že Bokovová je prijateľnejšou kandidátkou aj preto, že nerozdeľuje ostatné krajiny. Georgievová ako súčasť Európskej komisie môže očakávať ruské veto. Reprezentuje totiž orgán, ktorý rozhodol o sankciách EÚ voči Rusku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA