“Historický” pokrok v európskej obrane

Summit schválil „historické“ rozhodnutie o vytvorení trvalej európskej obrannej spolupráce. Macron chválil Junckera ako architekta projektu.

Lídri EÚ schválili závery summitu v oblasti bezpečnosti a obrany. Prvá časť je venovaná novým nástrojom v boji proti terorizmu, druhá vonkajším aspektom bezpečnosti a obrany.

Najväčším pokrokom je rozhodnutie o spustení Trvalej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ktorá má priniesť zásadnú zmenu v európskej bezpečnosti. Niektorí ju označujú za „spiacu krásku“ Lisabonskej zmluvy.

 

Trvalá štruktúrovaná spolupráca umožňuje krajinám zapojenie podľa ich rozličných možností. Berie tiež do úvahy fakt, že EÚ tvoria z obranno-bezpečnostného hľadiska rôzne štáty: členova NATO, krajiny mimo Aliancie, aj formálne neutrálne krajiny.

 

Spolupráca vo výskume

Podporu dostalo aj Oznámenie Komisie o Európskom obrannom fonde, ktorý sa bude skladať z dvoch častí – na podporu výskumu, a vojenských kapacít.

O potrebe spolupráce v zbrojnom výskume sa hovorí už dlho. Predseda Rady Donald Tusk nazval rozhodnutie „historickým krokom“, pretože takáto spolupráca má umožniť postupné prehlbovanie integrácie v oblasti obrany.

K spolupráci boli prizvané všetky členské krajiny. Do troch mesiacov majú schváliť spoločný zoznam kritérií a záväzkov, ako aj konkrétne projekty v oblasti kapacít, v ktorých sa začne spolupráca.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron chválil ako pôvodcu predsedu Komisie Jean-Claude Junckera, ktorého „silný“ návrh v oblasti obrany zo 7. júna získal podporu Paríža aj Berlína. Vďaka tomu mohol, podľa Macrona, prijať summit text, ktorý je „skutočným pokrokom“ v obrannej politike.

 

Macron dúfa, že spoluprácu ešte viac posunie francúzsko-nemecké medzivládne stretnutie 13. júla.

Európsky obranný fond, pripravený len za päť mesiacov, je podľa neho bezprecedentným pokiaľ ide o finančné záväzky, aj rozsah plánovaných aktivít. Európske financovanie môže priniesť pokrok v štandardizácii a zlepšovaní vybavenia.

Komisia upozorňuje, že kolektívne sú európske výdavky na obranu druhé najväčšie na svete. No EÚ nie je zďaleka druhou najväčšou vojenskou mocnosťou – práve v dôsledku neefektívnosti výdavkov a nedostatku interoperability.

Ponaučenia

Podľa niektorých sa súčasné snahy podobajú na projekt Európskeho obranného spoločesntva, ktorý v 50. rokoch potopilo práve Francúzsko.

V roku 1950 navrhol francúzsky premiér René Pleven rozsiahly plán obrannej spolupráce, vrátane vytvorenia európskej armády a postu európskeho ministra obrany.

Po dvoch rokoch rokovaní podpísali šiesti členovia Európskeho združenia uhlia a ocele „Dohodu o vytvorení Európskeho obranného spoločenstva“. Spoločná európska armáda mala mať 40 divízií, spolu 13 000 vojakov, spoločnú uniformu, rozpočet, proces obstarávania aj riadiacu štruktúru.

Dohodu ratifikovali krajiny Beneluxu aj Nemecko. V 1954 však narazila na politický odpor práve vo Francúzsku, čo zabrzdilo snahy o európsku obrannú spoluprácu tohto rozsahu na minimálne pol storočia.

 

Prezident Macron odmietol náznaky novinárov, že by sa mohol podobný scenár zopakovať.

„Roky nebol v európskej obrane žiaden pokrok. Dnes tu pokrok máme. Je náhradou snáh na národnej úrovni? Nie. Je posunom vpred? Áno.“

Podľa Macrona, hlavným odkazom je, že Európa musí lepšie chrániť občanov pred celým radom nových hrozieb, vrátane terorizmu, neférovej konkurencie a dumpingu, ako aj sociálneho dumpingu vo vnútri EÚ.

 

REKLAMA

REKLAMA