Holandskí vojaci sa vrátili do Srebrenice

Dvanásť rokov po masakre sa skupinka Holanďanov, bývalých príslušníkov mierových síl OSN, ktorí boli vtedy na mieste tragédie vrátili, aby sa stretli s pozostalými.

Krátka správa

Srebrenická masakra býva označovaná za najhoršiu v Európe od konca druhej svetovej vojny. O život vtedy prišlo rukami bosnianskosrbských jednotiek viac než 8 000 bosniaskych moslimov, väčšinou chlapcov a mužov. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu označil udalosti zo Srebrenice vo svojom rozhodnutí v prípade žalobca vs. Krstić za genocídu.

Srebrenica bola dva roky pred tragédiou vyhlásená za bezpečnú zónu („safe haven“) pod správou OSN. Jej ochranu vtedy zabezpečovali holandské jednotky mierových síl OSN v rámci operácie UNPROFOR. Keď však paramilitantná skupina bosnianskych Srbov nazývaná „Škorpióni“ pod velením generála Ratka Mladiča prišla do mesta, 370 holandských vojakov s minimálnou výzbrojou sa mohlo len bezmocne prizerať tomu, čo sa tam deje. Ich mandát im dovoľoval len strieľať nad hlavy agresorov a to aj v prípade, že boli napadnutí.

Rozsah katastrofy, ktorá sa udiala bol známy až o niekoľko mesiacov po návrate Holanďanov domov. Vo svete to vyvolalo rozhorčenie, holandská vláda Wima Koka sedem rokov po Srebrenici padla. Takmer polovica z vojakov počas nasledujúcich rokov potrebovala starostlivosť psychológov.

Velitelia holandskej jednotky hovorili o neschopnosti OSN reagovať na ich výzvy. Žiadali vraj podporu, no nedostali ju. Pozostalí sa dokonca súdili s holandskou vládou, obviňovali ju, že nečinnosťou ich vojakov prispeli ku genocíde. Súd však rozhodol, že mierové jednotky nemali mandát ani dostatočnú výstroj a boli nechaní bez pomoci zo strany Spojených národov.

Včera, 17. októbra, sa v Srebrenici stretlo niekoľko bývalých holandských príslušníkov mierovej misie OSN s pozostalými obetí genocídy. Stretnutie, ktoré zorganizoval Inštitút holandských veteránov sprevádzali obvinenia i slzy. Vojaci aj so svojimi rodinami navštívili masový hrob obetí, kde ešte aj po 11 rokoch prebiehajú práce forénznych expertov.

Bosna a Herzegovina je aj dnes spravovaná mierovou Daytonskou dohodou z roku 1995, resp ústavou, ktorá je jej súčasťou. Na reformu tamojších inštitucií dohliada z pozície Vysokého predstaviteľa slovenský diplomat Miroslav Lajčák.

REKLAMA

REKLAMA