Holandsko ide k voľbám, ktoré poznačí spor s Tureckom

Ľahko je tweetovať, ťažšie je vládnuť, vyčítal v predvolebnej debate súčasný premiér Rutte populistovi Wildersovi.

Súčasný holandský premiér Mark Rutte a proti-moslimsky naladený euroskeptik Geert Wilders sa včera stretli v predvolebnej debate. K volebným urnám Holanďania pristúpia už zajtra, 15. marca.

Lídri prieskumov si vymieňali ostré slová. Líder liberálnej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) Rutte jasne odmietol povolebnú spoluprácu s Wildersom.

Spor s Tureckom

Holandsko sa pár dní pred voľbami dostalo do ostrého diplomatického sporu s Tureckom. Jeho úrady zabránili tureckej ministerke pre rodinu a neskôr aj tureckému ministrovi zahraničia v účasti na politických mítingoch v prospech tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

V Turecku sa bude konať referendum o posilnení jeho kompetencií. Právo hlasovať majú aj Turci žijúci v zahraničí.

Spor nevyhnutne zasahuje aj do predvolebnej debaty.

„Ste rukojemníkom Erdogana. Zatvorte hranice Holandska,“ vyzýval Geert Wilders v predvolebnej debate Rutteho.

Rutte mu vysvetľoval, že ponúka „falošné riešenia“. Wildersovou kľúčovou agendou je boj proti „islamizácii“ krajiny. Sľubuje zatvoriť holandské hranice moslimským imigrantom, zatvoriť mešity a zakázať predaj Koránu.

Po vzore Británii navrhuje odchod Holandska z EÚ.

Rutte hovorí o potrebe deeskalácie krízy vo vzťahoch s Tureckom. Wilders navrhoval vyhostenie tureckého veľvyslanca.

Turecko medzičasom ohlásilo pozastavenie diplomatických kontaktov a politických kontaktov na vysokej úrovni. Zakázalo holandskému veľvyslancovi vrátiť sa do Ankary.

Erdogan prirovnal Holanďanov k nacistom, čo krajina okupovaná počas druhej svetovej vojny nacistickým Nemeckom neprijala veľmi dobre. Obe krajiny sú pritom partermi v NATO.

 

Čítajte: Erdogan: Holandsko sa správa ako banánová republika

 

„Je rozdiel medzi tweetovaním z pohodlia vášho kresla a vládnutím. Ak máte zodpovednosť, musíte sa zodpovedne správať“, oponoval Wildersovým vyhláseniam Rutte.

Podobne ako pre Trumpa aj pre Wildersa je Twitter zásadným komunikačným kanálom. Kvôli tomu, že je pod stálou policajnou ochranou sú jeho fyzické kontakty s voličmi obmedzené.

Rutte Wildersovi vyčíta extrémistické vyjadrenia o holandských občanoch marockého pôvodu a tvrdí, že odmieta spoluprácu s jeho stranou.

Wilders apeloval na svojich voličov, že ak chcú Holandsko „naspäť pre seba“, mali by Rutteho vyhnať z úradu a zvoliť za premiéra jeho.

Tesný výsledok, koaličná vláda

„Wildersova ideológia musí byť negatívna, je proti-moslimská, proti EÚ, proti imigrantom a proti utečencom. No je to ideológia, ktorá reaguje na obavy podstatnej skupiny Holanďanov, preto na politickej scéne zostane,“ hovorí pre agentúru AFP Monika Sie Dhian Ho, riaditeľka Clingendael Institute.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Rutteho liberáli majú malý, takmer zanedbateľný náskok pred Wildersovou Stranou za slobodu a môžu sa stať najpočetnejšou stranou v 150 člennom parlamente s 23 až 27 mandátmi.

To však predstavuje veľký prepad oproti 40, ktorými disponuje teraz. Odhady dávajú Wildersovi medzi 19 a 23 kreslami. To by z neho urobilo druhú najsilnejšiu silu v parlamente.

Niektorí pozorovatelia hovoria, že chaos okolo brexitu ako aj začiatok administratívy Donalda Trumpa môžu skôr voličov od Wildersa odkloniť.

Analytici pre agentúru SFP povedali, že až 60 % voličov je nerozhodnutých.

Wilders už raz podporil vznik menšinovej vlády. Po dvoch rokoch sa v 2012 aj postaral o jej pád.

V holandských voľbách kandiduje až 28 strán. Budúca vláda bude s určitosťou koaličná, otázka je z koľkých členov bude pozostávať. Odhady hovoria od troch do piatich. Sformovanie vlády môže trvať relatívne dlho a viesť k veľkým kompromisom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA