Humanitárne víza nebudú istou cestou k azylu

Súdny dvor EÚ povedal, že rozhodnutie, či udeliť humanitáre víza ľuďom, ktorí chcú následne žiadať o azyl, nie je otázkou práva EÚ.

Tento prípad mal potenciál výrazne ovplyvniť uplatňovanie azylového práva.

V októbri 2016 požiadala rodina zo sýrskeho Aleppa belgickú ambasádu v Libanone o humanitárne víza do Belgicka, kde plánovala požiadať o azyl, keďže im rodina v meste Namur sľúbila poskytnúť útočisko.

Belgicko víza odmietlo vydať. Bolo totiž zrejmé, že sa rodina plánuje zdržať dlhšie než po dobu ich trvania.

Proti udeleniu víz sa postavil belgický štátny tajomník pre migráciu a azyl Théo Francken, hoci mu to po sťažnosti rodiny prikázal súd.

Belgický štátny tajomník tvrdil, že udelenie víz by bolo “nebezpečným precedensom” a inšpirovalo by ďalších ľudí na Blízkom východe, ktorí by začali hromadne žiadať o víza na belgických ambasádach v Bejrúte a Ankare. Po príchode na územie Belgicka by mohli požiadať o azyl, čím by podľa neho krajina stratila kontrolu nad svojimi hranicami.

Generálny advokát to videl inak

Po niekoľkomesačnom právnom spore sa spor dostal až na Súdny dvor EÚ, ktorý včera rozhodol, že otázka, ktorá bola predmetom sporu, nepatrí do pôsobnosti práva EÚ ale, ale vnútroštátneho.

Súdny dvor rozhodol, že žiadosť o humanitárne vízum  za okolností za ktorých ho požiadala rodina z Aleppa, nepatrí do pôsobnosti nariadenia EÚ (tzv. vízový kódex), ale “v súčasnom stave práva Európskej únie sa na ňu uplatní výlučne vnútroštátne právo.”

Rozišiel sa tak s názorom generálneho advokáta Súdneho dvora ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že členský štát EÚ je aj v takomto prípade povinný vízum udeliť. Opak by bol podľa neho v rozpore s Chartou Európskej únie.

Členské štáty by v takom prípade mali dopredu skúmať, či daná osoba môže byť utečencom. Mohlo to tiež otvoriť novú cestu, ako sa mohli utečenci dostať do Európy legálnym spôsobom.

“Právo EÚ upravuje iba spôsob a podmienky udelenia víz na prevoz alebo pobyt na území členských štátov na maximálne 90 dní. Táto sýrska rodina ale požiadala o víza z humanitárnych dôvodov so zámerom požiadať v Belgicku o azyl, teda o pobyt dlhší ako 90 dní,” cituje zo stanoviska Európskeho súdneho dvora belgický denník Le Soir.

Vec možno ešte nekončí

Podľa Zuzany Števulovej z Ligy za ľudské práva môže tento rozsudok za istých okolností stále znamenať, že konkrétny členský štát môže mať povinnosť v konkrétnej situácii humanitárne (alebo iné) vízum vydať.

Zároveň to podľa nej môže znamenať, že povinnosť vydať vízum, resp. umožniť prístup na územie jedného z členských štátov EÚ môže nájsť vnútroštátny súd alebo napríklad Európsky súd pre ľudské práva odvodením napríklad od čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach o zákaze mučenia.

“Napríklad v tejto situácii, kde jednoznačne belgické orgány ustálili, že žiadatelia sa nachádzajú vo vážnej humanitárnej situácii, môže ešte dôjsť k tomu, že v prípade pokračovania konania vnútroštátny súd, alebo ESĽP rozhodnú, že povinnosť vydať vízum/umožniť prístup na územie týmto žiadateľom Belgicku vyplýva z jeho iných záväzkov, aj keď momentálne nie z práva EÚ.”

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA