Islamisti v Egypte a Tunisku naberajú na sile

Rozsiahle nepokoje proti koptským kresťanom v Egypte a vydrancovanie televíznej stanice v Tunisku islamistami napĺňajú v EÚ obavy z toho, že Arabská jar by so sebou nemusela priniesť len demokraciu, ale aj kultúrnu, či náboženskú neznášanlivosť.

Najmenej 25 ľudí bolo zabitých a 272 zranených v Káhire počas policajnému zásahu proti koptským demonštrantom, čím sa ešte prehĺbili pochybnosti o tom, či je tamojšia armáda schopná viesť krajinu mierovou cestou k demokracii, uviedla agentúra Reuters.Najhoršie nepokoje od čias protestov proti vláde bývalého egyptského prezidenta Hosního Mubaraka vypukli po tom, čo koptskí kresťania obvinili moslimských radikálov z demolácie kostola v provincii Aswan minulý týždeň a vyšli kvôli tomu do ulíc. Proti niekoľko tisícom demonštrantom, ktorí tvrdia, že išlo o mierový protestný pochod, zakročili ozbrojené vozidlá a vojenská polícia. Internetové videá dokazujú, že tieto vozidlá vo viacerých prípadoch prešli kolesami priamo po aktivistoch.

Napätie medzi moslimami a menšinovými koptskými kresťanmi trvá už niekoľko rokov. Vzťahy medzi oboma náboženskými skupinami sa ešte zhoršili počas proti-Mubarakovských protestov. Následný pád jeho režimu viedol k uvoľneniu dovtedy utláčaných radikálnych islamistických skupín, vrátane salafistov. Ku kresťanstvu sa v 80- miliónovom Egypte hlási približne 10 percent obyvateľstva.

Podľa internetovej stránky Stratfor napätie v krajine komplikujú aj tamojšie médiá, ktoré z vyprovokovania násilia obvinili koptov a ľudí vyzvali, aby išli tiež do ulíc a chránili armádne zložky pred demonštrantmi. Stránka zároveň uvádza, že nepokoje, ktoré v nedeľu (9. októbra) vypukli, sú prelomom- doposiaľ bolo totiž použitie sily proti vojenským zložkám nemysliteľné a armáda sa rovnako až doposiaľ vyhýbala používaniu sily proti demonštrantom.

Dočasný egyptský premiér Essam Sharaf počas vystúpenia v štátnej televízii v pondelok ráno (10. októbra) uviedol, že pokusy vlády o vybudovanie moderného a demokratického štátu sú hatené bezpečnostným rizikom a rečami o spiknutiach proti demokracii. „Nepoddáme sa týmto zlomyseľným konšpiráciam a neprijmeme krok späť,“ povedal Sharaf pred zasadnutím dočasného kabinetu, ktorý sa stretol za cieľom vyšetriť príčiny násilností.

Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton vyjadrila „nesmierne obavy“ nad veľkým počtom obetí a zranených medzi koptskými kresťanmi, ktoré sú výsledkom protestov. „Sloboda vierovyznania je univerzálne právo každého človeka, ktoré je potrebné chrániť všade a pre všetkých. Musí byť nevyhnutnou súčasťou prechodu k demokracii pri tom, ako Egypt buduje slobodnú a demokratickú spoločnosť,“ dodala Ashton.

Mnohí liberálni politici a Egypťania s obavami sledujú nárast moci Moslimského bratstva od čias februárového povstania. Parlamentné voľby, prvé od zvrhnutia Mubarakovho režimu, by sa mali uskutočniť 28. novembra.

Kreslený film vyvolal v hnev v Tunisku

V Tunisku, prvej arabskej krajine, ktorej sa podarilo zvrhnúť autoritatívny režim a kde by sa mali konať aj prvé demokratické voľby 23.októbra tohto roku, napadli islamisti televíznu stanicu, ktorá vysielala výherný kreslený film Persepolis. Ide o francúzsko– iránske spracovanie autobiografického grafického románu z pera autorky Marjane Satrapi. Tá v knihe zobrazuje posledné dni šaha v Iráne a začiatok islamskej revolúcie v krajine v roku 1979.

Islamistov nahnevala najmä scéna, v ktorej je Boh zobrazený pri rozhovore s mladým dievčaťom. Túto scénu označili za rúhavé a po odvysielaní filmu sa preto pokúsili sídlo televízie podpáliť. Polícia sa zároveň v Tunisku dostala do stretu s ďalšími islamistami, ktorí požadovali, aby sa zrušil zákaz pre ženy nosiť na pôde univerzity nikáb- tradičnú šatku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA