Izraelský premiér hrá o čas

Izraelský premiér prisľúbil, že obnoví dočasný zákaz výstavby židovských osád na území Západného brehu výmenou za to, že predstavitelia Palestínskej samosprávy uznajú Izrael ako židovský štát. Tí podobní krok odmietli so slovami, že ide len o hru o čas.

Rokovania medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou sa podarilo obnoviť na začiatku septembra tohto roku po približne dvojročnej prestávke zapríčinenej vojenskou operáciou Izraela voči pásmu Gazy na prelome rokov 2008 a 2009. Už tri týždne po začatí vyjednávaní však došlo k ich pozastaveniu. Dôvodom je, že 26. septembra vypršalo oficiálne moratórium izraelskej vlády na výstavbu židovských osád na území Západného brehu.

Hoci je táto výstavba priamym porušením medzinárodného práva, v súčasnosti už vo viac ako sto osadách žije približne 500 tisíc židovských prisťahovalcov. Palestínska samospráva však pozastavenie výstavby vníma ako nevyhnutnú podmienku pre pokračovanie vo vyjednávaniach a ako prejav ochoty Izraela vyjednávať.

Uznanie Izraela ako židovského štátu

Izraelský premiér na konci septembra pod tlakom svojich koaličných partnerov moratórium neobnovil, čo vyvolalo nespokojnú reakciu aj zo strany Spojených štátov. V snahe presunúť časť zodpovednosti za marenie mierových rokovaní na palestínskych predstaviteľov preto najnovšie Netanjahu prišiel s vyhlásením, že výstavbu na určitý čas pozastaví v prípade ak Palestínska samospráva Izrael oficiálne uzná za „židovský a demokratický štát“. Jej predstavitelia však podobný krok podľa očakávaní odmietli. Podobné vyhlásenie by totiž znemožnilo palestínskym utečencom vrátiť sa späť do Izraela a zároveň by tým znevýhodnili 20 percent nežidovského obyvateľstva v Izraeli. V odpovedi zároveň poznamenali, že Organizácia na oslobodenie Palestíny (PLO)  už podpisom dohôd z Oslo v roku 1993 uznala „právo štátu Izrael na mierovú a bezpečnú existenciu“, pripomína BBC.

Hlavný palestínsky vyjednávač Saeb Erekat na návrh izraelského premiéra uviedol: „Nevidím spojivo medzi jeho povinnosťou, ktorú mu určuje medzinárodné právo a tým ako sa snaží definovať podstatu Izraela.“ Zároveň dodal: „Dúfam, že prestane hrať tieto hry a začne mierový proces zastavením výstavby,“ cituje jeho slová BBC. Predstaviteľ PLO Yasser Abed Rabbo dopĺňa: „Ako Izrael nazýva sám seba, je záležitosť Izraela a nás sa netýka. Tieto dve otázky nie sú prepojené,“ cituje Al- Džazíra.

Prísaha vernosti a občianske práva

Izraelská vláda zároveň minulý týždeň vyzvala všetkých nových občanov, ktorí nie sú židia, aby zložili sľub vernosti štátu Izrael ako židovskému a demokratickému štátu. Tento zákon, ak ho izraelský parlament schváli, bude súčasťou občianskeho zákona.

Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton v svetle týchto udalostí uviedla: „Podporujeme to, aby dva demokratické štáty žili bok po boku v mieri a bezpečnosti. Zároveň však podčiarkujeme, že budúce štáty Palestína a Izrael budú musieť zabezpečiť rovnosť všetkým svojim občanom.“ Jej hovorkyňa vysvetlila, že je potrebné, aby Izrael chránil všetky svoje menšiny a garantoval im ich práva, „či už ide o židov alebo nie,“ uvádza agentúra AFP.

Predstavitelia EÚ a mnohé mimovládne organizácie zároveň reagovali s rozhorčením na rozhodnutie izraelského vojenského súdu, ktorý odsúdil hlavného palestínskeho organizátora protestu proti výstavbe bariéry v Západnom brehu Abdallaha Abu Rahmu na rok väzenia a pokutu 1200 dolárov.

V prípade protestov proti výstavbe bariéry, ktorú Medzinárodný súdny dvor označil za nelegálnu, ide totiž väčšinou podľa BBC o nenásilné demonštrácie.

Šéfka EÚ pre zahraničie k tejto udalosti vydala vyjadrenie, kde sa píše: „Únia považuje Abdallaha Abu Rahmu za zástancu ľudských práv a nenásilných protestov. Vysokú predstaviteľku hlboko znepokojuje, že možným dôvodom uväznenia Abu Rahmu je zabrániť tomu, aby on a ďalší Palestínčania uplatňovali svoje právo na protest proti existencii oddeľovacej zábrany nenásilným spôsobom.“

Izrael obvineniam z nelegálnosti výstavby tohto múru odpovedal slovami, že tento krok má zabrániť samovražedným atentátnikom dostať sa na jeho územie.

Ako ďalej

Palestínska a izraelská strana dali Spojeným štátom mesiac na to, aby sa pokúsili obnoviť rokovania medzi oboma stranami. Americkú vládu však v súčasnosti  zamestnávajú aj voľby do amerického Kongresu, ktoré sa uskutočnia 2. novembra tohto roku.

V médiách sa zároveň objavili správy, že palestínski predstavitelia sa pokúsia presvedčiť Bezpečnostnú radu OSN, aby podporila vytvorenie nezávislého Palestínskeho štátu na základe hraníc z roku 1967. Podľa Financial Times zároveň existuje možnosť, že palestínski predstavitelia rozpustia Palestínsku samosprávu, ktorá vznikla ako dočasná vláda na základe mierových dohôd z Oslo a tým vyvolajú silný politický tlak na medzinárodné spoločenstvo a na Izrael, aby v tejto záležitosti zaujali pevné stanovisko.

Postoje

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v parlamente povedal: „Ak palestínske vedenie svojmu ľudu jednoznačne povie, že uznáva Izrael ako vlasť židovského obyvateľstva, budem pripravený zvolať moju vládu a požadovať ďalšie predĺženie (moratória na výstavbu osád)“.

Hovorca prezidenta Palestínskej samosprávy Nabil Abu Rudainah na to povedal: „Otázka židovskosti štátu nemá nič do činenia s touto záležitosťou,“ cituje agentúra Reuters.

Sme ochotný čakať ďalší mesiac a poskytnúť Spojeným štátom a Izraelu čas na premyslenie si, zváženie a uvedomenie si toho, že bez úplneho zastavenia (výstavby) nemôžeme vyjednávať,“ povedal palestínsky vyjednávač Nabil Shaath.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA