Katarská kríza: Dozvuky Trumpovho turné

V Katare sa rodí kríza, ktorá môže konkurovať tej z 90. rokov. Komu vadí Katar?

Udalosti minulého týždňa potvrdili, že medzi krajinami Zálivu vzniká najväčšia politická kríza od roku 1991. Napriek snahám o jej zmiernenie, sledujeme pokračujúcu eskaláciu. Geografická a politická blízkosť krízy a jej dopady si vyžadujú aktívny prístup aj zo strany EÚ. Tá však prekvapujúco mlčí.

Kolotoč udalostí sa roztočil návštevou amerického prezidenta Trumpa v Saudskej Arábii. Jej cieľom bolo potvrdiť, že Saudská Arábia je najdôležitejšou arabskou krajinou v boji s terorizmom a že má v tomto boji pokračovať s plnou americkou podporou. Saudom už len stačilo nájsť cieľ svojej protiteroristickej akcie.

Kroky ku kríze

Korene súčasnej krízy sú natoľko hlboké a komplikované, že jej riešenie nebude jednoduché. „Bolo to niečo, čo bolo pripravené explodovať,“ uviedol krátko po začiatku koordinovaného procesu blokády Kataru, Anwar Gargaš minister zahraničných vecí SAE.

Donald Trump s manželkou na návšteve v Saudskej Arábii. FOTO: Twitter

Pod pokrievkou naoko priateľských vzťahov arabských štátov Zálivu to vrelo už niekoľko rokov. Úsmevy, potriasanie rúk na konferenciách, bilaterálnych návštevách a v prítomnosti Donalda Trumpa, vytvárali falošnú selanku, ktorej mnohí uverili.

Vzájomné averzie pramenili z rastúceho politického a ekonomického významu Kataru a plne sa prejavili počas Arabskej jari v roku 2011.

Kameňom sváru sa stali televízia al-Džazíra a Moslimské bratstvo. Obe majú sídlo, respektíve zázemie v Katare a zároveň podkopávajú moc a legitimitu autoritatívnych vládcov v regióne od Saudskej Arábia cez SAE až po Egypt.

Moslimské bratstvo označili za teroristickú organizáciu (po roku 2001 je každá opozícia v regióne označovaná za teroristov), al-Džazíre dali nálepku média, ktoré šíri myšlienky terorizmu a Katar obvinili z jeho financovania.

Posledné kvapky

Prerušeniu diplomatických vzťahov a ekonomickej blokáde, ktorá znamená uzavretie vzdušného priestoru a prístavov pre katarské letecké spoločnosti a lode vrátane Suezského prieplavu, či zastavenie vývozu hliníka a plynu z prístavov v SAE a dovozu potravín do Kataru, predchádzali dve udalosti, ktoré naznačili trendy vývoja konfliktov budúcnosti.

Pro-ruskí hackeri, podozriví z ovplyvňovania prezidentských volieb v USA a vo Francúzsku, zanechali stopy aj v predvečer katarskej krízy.

Katarský emír Tamim al-Thání s Donaldom Trumpom. FOTO: Twitter

Tri dni po návšteve Trumpa v Saudskej Arábii došlo k hackerskému útoku na katarskú štátnu tlačovú agentúru. Na jej stránke sa objavili falošné správy, v ktorých hlava štátu Katar, emir Tamim al-Thání, kritizoval Saudskú Arábiu, priznal financovanie Hamasu a Hizballáhu, bližšiu spoluprácu s Iránom a  žiadal Trumpovo odstúpenie.

Nasledovalo zverejnenie e-mailov veľvyslanca SAE v USA Yusufa al-Otaibu dokazujúce, že SAE dlhodobo intrigovali proti Kataru aj Kuvajtu. Hlavne v súvislosti s obvineniami z podpory terorizmu, korupcie pri získaní organizácie MS vo futbale 2022 a vykorisťovania zahraničných pracovníkov.

Navyše sa ukázalo, že tesne pred vypuknutím krízy nečakane navštívil Moskvu saudský princ a minister obrany Muhammad ibn Salmán.

Politické následky

„Je skvelé vidieť, že návšteva Saudskej Arábie a (summitu) 50 (moslimských) krajín začína prinášať ovocie. Ich predstavitelia povedali, že zaujmú tvrdší prístup k financovaniu extrémizmu, všetko ukazuje na Katar! Možno je to začiatok konca hororu menom terorizmus,“ pochválil sa za zosnovanie krízy na svojom twitteri prezident Trump.

Jeho slová síce zmierňovali ministerstvá obrany i zahraničných vecí, avšak koncom minulého týždňa Trump znovu tvrdo napadol Katar a obvinil ho z dlhodobej podpory terorizmu.

S počtom pribúdajúcich členov proti-katarskej koalície sa stupňuje aj politický a ekonomický tlak na emirát. Štáty koalície vyzvali Bezpečnostnú radu OSN a Medzinárodný trestný súd (ICC), aby začali vyšetrovanie Kataru za údajné zločiny v Líbyi a podporu extrémizmu a terorizmu.

Čítajte aj: Saudská Arábia a Rusko obmedzujú ťažbu ropy, chcú zdvihnúť ceny

Najnovšie dopady krízy sa prejavujú aj na vnútropolitickej scéne zúčastnených štátov. Tieto už zakázali vysielanie al-Džazíry na svojom území. Bahrajn a SAE sa rozhodli trestať akúkoľvek podporu a vyjadrenie sympatií voči Kataru, či už na internete, alebo vo verejnom priestore. V Emirátoch hrozí previnilcom až pätnásťročný trest a pokuta do výšky 122 tisíc eur. V Mekke zas nedovolili pútnikom z Kataru vstup do mešity ku Kaabe.

Saudská Arábia, SAE, Egypt a Bahrajn vo štvrtok večer zverejnili zoznam 59 osobností a 12 organizácií, ktoré pôsobia v Katare a sú údajne zodpovedné za nárast a podporu terorizmu a extrémizmu.

Na tomto „zozname teroristov“ sa objavil známy učenec Jusuf al-Qaradawi aj 18 významní Katarčania vrátane členov vládnucej rodiny, bývalého ministra vnútra alebo popredných charitatívnych organizácií, ktoré pomáhajú naprieč svetom.

Dôsledky iránskych volieb pre Európu

Katar tieto obvinenie odmieta. „Všetko je to založené na vymyslených obvineniach, o ktorých neexistujú žiadne dôkazy,“ povedal Mišal al-Thání, katarský veľvyslanec v USA. „Existujú dôkazy, že Katar bojuje proti terorizmu, v Rijáde sme boli pochválení, náš záväzok voči USA je pevný a náš záväzok voči regiónu tiež,“ uviedol veľvyslanec.

Dopady krízy pre EÚ

Väčšinu nezainteresovaných vývoj tzv. katarskej krízy zaskočil. Najmä európsku verejnosť a politikov, ktorí vnímajú islámsky svet ako monolit. Politici, ktorí sú nejednotní v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, mlčia.

Turecko do Kataru poslalo potravinovú pomoc. FOTO: Twitter

Tlak na Katar sa však ďalej stupňuje. Spojené štáty sa pod chvíľou snažia o eskaláciu a inokedy o urovnanie konfliktu medzi štátmi Zálivu.

Turecko už Kataru prisľúbilo vojenskú aj potravinovú pomoc.

Európa je takmer neviditeľná. Ku kríze sa vyjadril najskôr len francúzsky prezident Macron, ktorý zopakoval, že je potrebné hľadať diplomatické riešenia a znížiť napätie medzi susedmi.

Najkritickejší k postupu arabských štátov sú predstavitelia Nemecka. Sigmar Gabriel a Angela Merkelová zhodne odsúdili ekonomickú a politickú blokádu Kataru a konštatovali, že izolácia Kataru a ďalšia eskalácia napätia v regióne nikomu nepomôže.

Sprvu zarážajúce ticho, ktoré prichádzalo z Bruselu, trvalo až do piatku, keď šéfka európskej diplomacie Mogheriniová poskytla prvé vyjadrenia a postoje Únie k situácii.

Porážka Dáišu v Iraku je na dohľad, čo však potom?

Keď opadnú rozpaky, ktoré vyvolali britské voľby, nájdu si európske politické elity čas na detailnejšie hodnotenie krízy v regióne, ktorého spolunažívanie je kľúčové aj pre Európsku úniu a prípadne podniknú aj reálne kroky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA