Kazetové bomby sú zakázané, nie však pre Slovensko

Za medzinárodnú zmluvu zakazujúcu muníciu spôsobujúcu mimoriadne utrpenie civilistom sa vyjadril aj pápež. Slovensko Dohovor nepodpísalo, argumentuje nákladmi na prezbrojenie a ukončenie muničného programu.

Dohovor OSN o zákaze kazetovej munície  vstúpil do platnosti 1. augusta 2010. Z 108 štátov, ktoré Dohovor podpísali, ho zatiaľ 40 ratifikovalo. Najväčší producenti týchto zbraní, kam sa radia Spojné štáty, Izrael, Čína, Rusko, India, Pakistan a Brazília však Dohovor, podobne ako Slovensko ignorujú.

Vstup dokumentu do platnosti vyzdvihol počas nedeľnej modlitby (2. augusta) pred 4000 ľuďmi vo svojom letnom sídle Castelgandolfo na juhu Ríma aj pápež Benedikt XVI., ktorý povedal: „Moje prvé myšlienky smerujú k tým mnohým obetiam, ktoré trpeli a trpia vážnou fyzickou a morálnou ujmou, vrátane straty života v dôsledku tohto zákerného vynálezu“.

Prijatím Dohovoru podľa hlavy rímskej cirkvi ľudstvo preukázalo „múdrosť a ďalekozrakosť“.

Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle označil Dohovor za „medzník na ceste k zákazu týchto neľudských zbraní a jasné znamenie, že pokrok pri odzbrojovaní je možný“.

Podmienkou na to, aby vôbec Dohovor mohol vstúpiť do platnosti bolo, aby ho ratifikovalo aspoň 30 krajín. Medzi nimi sú dnes Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Afganistan, Irak, a mnohé africké štáty.

Slovensko dohovor nepodpísalo. K tomu, aby tak urýchlene urobilo vyzvala novú slovenskú vládu mimovládna organizácia Amnesty Interational. Podľa AI je Slovensko jednou z posledných 4 krajín EÚ, ktoré túto muníciu stále vyrábajú a preto k dohovoru nepristúpili, napriek apelom zo strany Európskeho parlamentu.

„Podľa predstaviteľov bývalej vlády by ratifikácia Dohovoru znamenala veľkú záťaž pre štátny rozpočet, pretože by predstavovala náklady na okamžité prezbrojenie armády a ukončenie muničného programu. Takéto vyhlásenia považujeme za zavádzajúce, pretože  Dohovor umožňuje štátom zničiť svoje zásoby  kazetovej munície do ôsmich rokov a ďalších osem rokov na zničenie môžu dostať, ak majú týchto zásob veľa. Navyše, podľa paragrafu 6 Dohovoru majú štáty právo prijímať od ostatných signatárov technickú, materiálnu aj finančnú pomoc“, uvádza AI vo svojej tlačovej správe.

Slovensko vyrába a skladuje kazetovú muníciu ktorú vyváža podľa AI napríklad do Turecka.  

Najbližšie sa majú zmluvné strany stretnúť v novembri juhoázijskom Laose. Ide jednu z krajín najviac postihnutú kazetovými bombami ešte od čias vojny vo Vietname. Až 30 % klustrových bômb, ktoré boli zhodené nedetonovalo pri dopade. Kvôli chýbajúcim peniazom sa nikdy krajina poriadne nevyčistila.

Pozície

Egypt, ktorý zatiaľ nie je medzi signatárskymi štátmi, uviedol, že zmluvu nepodpíše, kým sa k nej nepridajú aj najväčší globálni výrobcovia kazetovej munície. Okrem tohto tvrdí, že Dohovor je nedokonalý, pretože nezakazuje kazetovú muníciu, ktorá využíva najmodernejšiu technológiu. Tomu by sa podľa Káhiry mala venovať najbližšia hodnotiaca konferencia zmluvných strán.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Hossam Zaki podľa agentúry Xinhua uviedol, že Egypt „plne podporuje ciele uvedené v Dohovore".

„Zatiaľ čo krajiny oslavujú začiatok platnosti zmluvy, ktorá zachráni nespočetné množstvo životov, na Slovensku sa naďalej táto nehumánna munícia, ktorá spôsobuje civilnému obyvateľstvu rovnaké utrpenie ako nášľapné míny, vyrába“, hovorí Martina Mazúrová, kampaňová koordinátorka Amnesty International Slovensko. „Táto pozícia zaraďuje Slovenskú republiku na medzinárodnej scéne ku krajinám, ktorým sú ľahostajné desaťtisíce civilistov zabitých touto zbraňou“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA