Kirgizský prezident utiekol, opozícia chce ľudovú vládu

Kirgizská opozícia dnes prevzala vládu v tomto schudobnenom stredoázijskom štáte. Stalo sa tak po tom, čo pri násilných nepokojoch, ktoré donútili kirgizského prezidenta utiecť z hlavného mesta, zahynulo najmenej 65 ľudí.

Opozičná líderka Roza Otunbayeva požaduje rezignáciu súčasného kirgizského prezidenta Kurmanbeka Bakieva, ktorému pomohla dostať sa k moci pred piatimi rokmi. „Máme teraz dočasnú správcovskú vládu, a ja som na jej čele,“ zhodnotila situáciu Otunbayeva a dodala: „Ostane na svojom mieste šesť mesiacov, počas ktorých navrhneme ústavu a vytvoríme podmienky pre nezávislé a spravodlivé (prezidentské) voľby.“

Násilné nepokoje, ktoré včera vypukli v hlavnom meste krajiny Biškek, vyvolala rastúca nespokojnosť tamojšieho obyvateľstva s rastúcou korupciou a zvyšovaním cien v krajine, kde tretina z jej 5,3 milióna obyvateľov žije pod hranicou chudoby.

Prezident Bakiyev utiekol z Biškeku do mesta Osh na juhu krajiny, ktoré je jeho tradičnou mocenskou základňou v štáte, ktorý rozdeľujú klanové spory. V centre mesta sa dostali stovky jeho prívržencov do stretu so stovkami príslušníkov opozície, informoval spravodajca agentúry Reuters.

Do vládnej budovy, z ktorej Bakiyev utiekol, vnikli protestujúci, ktorý rozrazili obvodový plot nákladnými autami. Spravodajca agentúry Reuters vo vnútri budovy videl demonštrantov kráčať po rozbitom skle a zničených počítačoch, pričom z okna vyhadzovali papiere. Siedme poschodie, kde má prezident svoju kanceláriu, bolo ťažko poškodené.

„Celá krajina je v ohni,“ povedal Nurlan Aslybekov, nezamestnaný, ktorý práve cestoval do Biškeku z mesta Talas keď vypukli protivládne nepokoje.

Spojené štáty majú v kirgizskom meste Manas vojenskú základňu, pomocou ktorej podporujú svojich vojakov v Afganistane, a sú hlavným darcom Kirgizska spolu s Čínou a Ruskou, ktoré majú tiež základňu v tejto bývalej sovietskej republike.

Hovorca americkej vlády P. J. Crowley povedal, že činnosť na základni Manas, ktorú minulý mesiac navštívil americký vrchný veliteľ generál David Petraeus, sa zdá byť nenarušená. „Je to dôležité zariadenie spojené s našimi afganskými operáciami a funguje normálne,“ dodal.

Bakiyev sa dostal k moci v roku 2005 počas Tulipánovej revolúcie, ktorú viedol spolu s Otunbayevou. Udalosť viedla k pádu prvého postsovietskeho prezidenta Askara Akayeva. Otunbayeva potom krátko slúžila ako ministerka zahraničných vecí, kým sa nedostala do sporu s Bakiyevom.

Vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády povedal, že Bakiyevov osud ostáva nejasný. „Sme v kontakte s oboma vládnymi predstaviteľmi a opozícia podporuje rozhodnutie podľa zákonov,“ povedal pod podmienkou anonymity.

Streľba do ľudí

Opozícia povedala, že v stredu pri protestoch zahynulo minimálne sto ľudí. Predstaviteľ ministerstva zdravotníctva uviedol ako počet zabitých v Biškeku číslo 65 a dodal, že 400 ľudí utrpelo zranenia.

Ide tak o najkrvavejšie protesty v Strednej Ázii, odkedy vládne sily v Uzbekistane strieľali v meste Andizhan v máji 2005 na protestujúcich. Uzbecká vláda vtedy potvrdila, že zahynulo 187 ľudí, vrátane ich jednotiek. Skupiny za ľudské práva však povedali, že zomrelo o niekoľko stoviek viac protestujúcich, z ktorých väčšina bola neozbrojená.

Kirgizsko sa v politických nepokojoch kvôli chudobe, veľkej miere korupcie a rastúcim cenám zmietal už od začiatku marca. Priemerná mesačná mzda v tejto krajine predstavuje 130 dolárov, teda približne 98 eur na mesiac a od začiatku celosvetovej hospodárskej krízy výrazne klesli aj remitencie kirgizských pracujúcich v Rusku.

„Bolo to nikdy nekončiace zlodejstvo. Každý deň zvýšili ceny za plyn, za vodu, a nakoniec je dobré, že strieľajú na tvojich vlastných ľudí?“ povedal 62- ročný právnik na dôchodku Alioglu Samedov.

Analytici tvrdia, že nepokoje tiež zvýšia neistotu pre zahraničných investorov v kirgizskom ťažobnom sektore. „Je nepravdepodobné, že sa Bakiyev vráti k moci, ale pretrvávajúca neistota predstavuje vážne riziko pre zahraničných investorov, zvyšuje riziko vonkajšej intervencie a priamo zasiahne americké záujmy v Strednej Ázii,“ povedala analytička Eurasia Group Ana Jelenkovic.

Obchody v strede Biškeku boli aj po noci plnej plienenia stále v plameňoch. Ľudia utekali po uliciach s počítačmi a kancelárskym vybavením v rukách a protestujúci pľuvali na potrét Bakiyeva na veľkom koberci vo vládnej budove.

Ministerstvo zahraničných vecí Číny, ktorá má s krajinou spoločnú hranicu, vyjadrilo „hlboké znepokojenie“ nad nepokojmi. „Je v záujme kirgizského obyvateľstva ako aj regionálneho mieru a stability, aby sa situácia v Kirgizstane vrátila čo najskôr do normálu,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva Jiang Yu v prehlásení.

Ruský premiér Vladimír Putin už predtým vyzval na pokoj a poprel, že by mala Moskva v týchto nepokojoch prsty. „Ani Rusko, ani váš ponížený služobník, ani ruskí predstavitelia nemajú žiadnu spojitosť s týmito udalosťami,“ povedal Putin pre ruskú tlačovú agentúru RIA.

Postoje

Analytička Eurasia Group Ana Jelenkovic povedala: „Situácia ostáva napätá, a opozícia má v súčasnosti limitovanú súdržnosť či právomoci, ale v tomto okamihu sa zdá nepravdepodobné, že by sa Bakiyev mohol vrátiť späť k moci alebo znovu nastoliť stabilitu. Násilnosti a rozsiahlosť protestov reflektujú rozsiahlu stratu legitímnosti (jeho vlády) medzi ľuďmi, a nedávna snaha o koncentrovanie politickej a ekonomickej moci v rukách jeho syna si získala mnoho nepriateľov medzi elitami ešte pred udalosťami zo 6. apríla. A nakoniec, nedostatok podpory z Moskvy je ochromujúci.“ 

„Mocenské vákuum má niekoľko okamžitým implikácií: pre trhy, pre regionálnu stabilitu, a pre záujmy Spojených štátov v Strednej Ázii.“

„Navyše, veľká časť kirgizského ťažobného priemyslu je umiestnená v severozápadnom regióne, kde začali nepokoje. To zvyšuje nielen riziká spojené so zmluvami uzatvorenými s investormi, ale prinajmenšom v krátkodobom hľadisku, aj prevádzkové riziko.“

„Na regionálnej úrovni existuje možnosť intervencie vonkajšími silami. Pokiaľ súčasné mocenské vákuum a vnútorné rozdelenie pretrvajú dlhšie ako len do blízkej budúcnosti, pravdepodobnosť intervencie- najpravdepodobnejšie zo strany kazašských, a možno aj ruských síl, významne vzrastie.“

Hlavný stratég banky Uralsib v Moskve Chris Weafer povedal: „Je veľmi pravdepodobné, že Kirgizsko bude v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch veľkou témou v správach. Krajina však nemá takmer žiadne dosahy na ruskú ekonomiku, či na akciový trh, a rovnako nie je ani dôležitým dodávateľom komodít alebo exportnou trasou.“

„Plynovod z Turkmenistanu prechádza cez Kazachstan. Gazprom je zapojený do ťažby zemného plynu, ale vzhľadom na svoje celkové podnikateľské aktivity je toto spojenie zanedbateľné. Gazprom v auguste minulého roku súhlasil s tým, že kúpi 75- percentný podiel plus jednu akciu v kirgizskej plynárenskej spoločnosti a investuje 400 miliónov do prestavby. Krajina má potvrdené rezervy zemného plynu vo výške šesť biliónov kubických metrov.“

stránka Stratfor.com informuje: „Kirgizská opozícia sa už snaží vytvoriť novú vládu. Zhodla sa na Roze Otunbayeve ako na svojej líderke. Otunbayeva je zaujímavou voľbou, keďže mala pomerne veľký vplyv na sily počas Tulipánovej revolúcie a pomohla Bakiyevovi k moci. Bola tiež sovietskou diplomatkou a študovala a pracovala v Moskve, čo znamená, že si pravdepodobne udrží veľmi silné vzťahy s Ruskom.“

„Bude tiež kľúčové pozorovať, či sa novej opozičnej vláde podarí spojiť svoje sily s ďalšími opozičnými silami, ako Komunistickou stranou či stranou Ak Shumkar, z ktorých obe majú silné putá s Moskvou. Líder strany Ak Shumkar Temir Sariev sa nedávno stretol s ruským premiérom Vladimírom Putinou v Rusku, čo naznačuje, že Rusko by mohlo byť v celej záležitosti v Kirgizstane zapletené.“

„Putin sa stal výrečnejším ako rástli hodiny kirgizskej krízy. Prešiel z počiatočného volania po zastavení násilností ku kritike Bakiyeva a jeho vlády. Putin však ešte opozíciu verejne neschválil, avšak jeho prehlásenia sa nakláňajú tým smerom, čo ešte posilňuje domnienky, že Kremeľ vníma priaznivo- a možno aj priamo podporuje- krízu v Kirgizsku.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA