Komisia trvá na utečeneckých kvótach. Bratislavu varovala

Tempo relokácií sa v porovnaní s vlaňajškom zvýšilo päťnásobne.

Právne konanie Európskej komisie (EK) voči trom stredoeurópskym krajinám kvôli neplneniu si záväzkov týkajúcich sa presídľovania migrantov bude spustené v priebehu dnešného dňa.

Odhodlanie exekutívy EÚ právne zakročiť voči Českej republike, Maďarsku a Poľsku potvrdil predseda EK Jean-Claude Juncker.

EK predložila dnes štyri správy o pokroku dosiahnutom v súvislosti s opatreniami prijatými v rámci európskej migračnej agendy. Správy boli zverejnené s ohľadom na budúcotýždňový summit EÚ (22.-23.6.), na ktorom sa európski lídri budú venovať aj otázkam migrácie.

Tri krajiny neprijali rok nikoho

“Už viac ako rok neprijali žiadnych utečencov,” uviedol Juncker s odkazom na dvojročný program relokácie 160 tisíc utečencov.

Program bol dohodnutý na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti v septembri 2015 s cieľom odbremeniť krajiny “prvej línie” – Grécko a Taliansko – od vysokého počtu migrantov hľadajúcich útočisko v Európe.

Juncker podľa agentúry AP vyhlásil, že takýto postoj eurokomisii “nedáva inú možnosť, než dnes zaviesť sankcie proti týmto krajinám”.

Dohoda o relokácii migrantov bola prijatá kvalifikovanou väčšinou. Proti povinným kvótam pre utečencov hlasovali Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a SlovenskoPoľsko bolo pôvodne tiež proti, v septembri 2015 však nakoniec hlasovalo za ich prijatie.

Nereagovali na výzvy Komisie

Podľa rozhodnutí Rady EÚ by mali členské štáty každé tri mesiace poskytnúť miesta na relokácie, aby sa zaistil hladký a usporiadaný priebeh tohto procesu.

Komisia  upozornila, že:

  • Maďarsko od začatia relokačného mechanizmu nepodniklo vôbec žiadne kroky;
  • Poľsko zatiaľ nikoho nepresídlilo a od decembra 2015 neposkytlo ani žiadne miesta pre migrantov;
  • Česká republika nikoho neprijala od augusta 2016 a už vyše roka nedala k dispozícii žiadne nové miesta.

EK už predtým, v dvanástej správe o relokáciách zo 16. mája, oznámila, že tie členské štáty, ktoré takmer rok nikoho neprijali a ani nedali k dispozícii nové miesta, porušujú svoje povinnosti a mali by okamžite urobiť nápravu už v priebehu nasledujúceho mesiaca.

Slovensko dostalo šancu k náprave

Utečenecké kvóty patria medzi hlavné prvky migračnej politiky EÚ od roku 2015, keď do Európy prišlo vyše milión migrantov. Majú byť prejavom solidarity s krajinami, ktoré boli tomuto fenoménu najviac vystavené.

Všetky tri sankcionované krajiny však poukazujú na skutočnosť, že kvóty sú nefunkčné. Len tri mesiace pred ukončením tohto programu sa podarilo presídliť menej ako 21.000 osôb z pôvodného počtu 160.000.

Komisia zároveň vyzvala Slovensko, aby v najbližších týždňoch revidovalo svoju politiku pre žiadateľov o presídlenie s cieľom zosúladiť ju s rozhodnutiami Rady EÚ o relokáciách z Grécka.

Slovensko prijalo dobrovoľný záväzok premiestniť 100 osôb z Grécka a Talianska. Doteraz premiestnilo 16 osôb z Grécka, z Talianska nepremiestnilo nikoho.

Renziho strana: Potrestajte aj Slovensko

Talianska Demokratická strana expremiéra Mattea Renziho volá po právnom konaní Európskej komisie v súvislosti s neúčasťou na prerozdeľovaní migrantov aj voči Slovensku a Rakúsku, nielen voči Česku, Maďarsku a Poľsku.

Otvorené právne konanie je síce dôležitým krokom, je však nedostatočné. Konanie by sa malo začať aj proti Rakúsku a Slovensku, ktoré fakticky neprijali ani jediného migranta. Iba ak Európska únia bude rešpektovať tie isté hodnoty, môžeme mať budúcnosť, vyhlásila podľa tlačovej agentúry APA poslankyňa talianskej Demokratickej strany Marina Berlinghieriová, členka výboru pre EÚ talianskej Poslaneckej snemovne.

Európska komisia začína konečne prijímať konkrétne opatrenia voči štátom, ktoré pre neprijateľný egoizmus blokujú program prerozdeľovania (migrantov). To je správna cesta,” vyhlásila v tejto súvislosti predsedníčka talianskej Poslaneckej snemovne Laura Boldriniová.

Tempo relokácií sa zvýšilo

Komisia pripomenula, že tempo relokácií sa v roku 2017 zvýšilo, keď bolo od januára premiestnených takmer 10.300 osôb – päťnásobný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016.

K 9. júnu bolo celkovo uskutočnených 20.869 premiestení (13.973 z Grécka a 6896 z Talianska).

Komisia trvá na tom, že do stanoveného termínu – do septembra 2017 – je možné premiestniť všetky oprávnené osoby (približne 11.000 registrovaných v Grécku a asi 2000 v Taliansku, okrem príchodov za rok 2016 a 2017).

Komisia upozornila, že po septembri neprestane platiť právny záväzok členských štátov týkajúci sa premiestňovania migrantov, pretože rozhodnutia Rady EÚ o premiestňovaní sa uplatňujú na všetky osoby, ktoré do Grécka alebo Talianska prídu do 26. septembra 2017.

“Únia je založená na solidarite”

Komisia tvrdí, že väčšina členských štátov Únie ukázala, že premiestňovanie migrantov žiadajúcich o azyl funguje, ak existuje politická vôľa.

Vyzvala členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby podnikli príslušné kroky a splnili si svoje právne záväzky a “spravodlivo a primerane” prispievali k fungovaniu mechanizmu premiestňovania (relokácie).

Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos spresnil, že Únia je založená na solidarite a spoločnej zodpovednosti a tieto základné hodnoty nie sú výnimkou ani pri migračnej kríze.

“Nemôžeme a neponecháme členské štáty, ktoré majú vonkajšie hranice, osamote. Pokiaľ ide o premiestňovanie, vyjadrím sa úplne jasne: vykonávanie rozhodnutí Rady o premiestnení je právny záväzok, a nie možnosť,” odkázal komisár.

Dohoda s Tureckom funguje

EK dnes vyzvala tiež na urýchlenie sfunkčnenia európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a čo najrýchlejšie odstránenie nedostatkov v oblasti ľudských zdrojov a vybavenia.

Brusel pripomenul, že dohoda medzi EÚ a Tureckom o migrácii priniesla výsledky, čo je zjavné zo znižovania počtu prekročení hraníc do Grécka a z úspešného presídlenia vyše 6000 Sýrčanov, ktorým bola poskytnutá bezpečná a legálna možnosť odchodu do Európy.

Prvý podpredseda EK Frans Timmermans však upozornil, že migračné toky pokračujú na inom mieste v Stredozemnom mori a zahŕňajú tragické straty na životoch.

“So zlepšujúcim sa počasím musíme intenzívnejšie spolupracovať s tretími krajinami, chrániť vonkajšie hranice EÚ, poskytovať útočisko tým, ktorí to potrebujú, a zabezpečiť rýchly návrat tých, ktorí nemajú právo zostať,” opísal situáciu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA