Kompromis má prevážiť nad kvótami v súčasnej podobe

Európska komisia je údajne ochotná vzdať sa navrhovaných povinných kvót na prerozdelenie 120 000 utečencov v prospech dobrovoľného systému.

Ten požadujú krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov EÚ.

Na mechanizme prerozdelenia 120 000 žiadateľov o azyl z Talianska, Grécka a Maďarska do ďalších členských štátov, ktorý navrhla Komisia, sa nedokázali zhodnúť ministri vnútra EÚ na pondelkovom mimoriadnom zasadnutí v Bruseli.

Opäť by sa mali o to pokúsiť 22. septembra. Komisia a niektoré členské štáty podľa posledných vyjadrení nechcú pripustiť, aby ministerské rokovania opäť zlyhali.

„Naším cieľom je zachovanie jednoty Európy,“ povedal europoslancom komisár EÚ pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos.

Ešte jednoznačnejšie sa vyjadril nemenovaný predstaviteľ EK, citovaný agentúrou Reuters, podľa ktorého už „povinný systém nie je v hre … Na čom záleží, je zachovanie čísla 120 000“.

Komisia v oficálnej reakcii takýto prístup poprela. Hovorkyňa Komisie Meena Andreeva povedala, že návrh na povinnú relokáciu je stále na stole a Komisia je pripravená ho v legislatívnom procese obhajovať.

Proti povinným kvótam najviac vystupujú Maďarsko, Slovensko, Česko, Rumunsko a Poľsko. Zatiaľ nie je jasné, či by s dobrovoľným systémom súhlasili aj Nemecko a Francúzsko, keďže by na jeho základe zrejme museli prijať viac azylantov, než keby sa rozdeľovali prostredníctvom povinných kvót.

Maďarsko odmietlo prerozdeľovanie, hoci sa malo týkať aj utečencov na jeho území.

„Ak Maďarsko nechce byť toho súčasťou, môžeme redistribuovať žiadateľov o azyl z iných krajín", povedal predstaviteľ Komisie. „Určite je ich v Európe v tejto chvíli dosť.“

Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, s odvolaním sa na informácie z Maďarska, že v Maďarsku sa už napríklad nenachádza 54 tisíc utečencov, ktorých sa pôvodne malo prerozdelenie do iných krajín týkať.

Kompromis o finančných sankciách

Iný prístup sa očakáva aj v téme prípadných dôsledkov pre krajiny, ktoré sa do systému prerozdeľovania nezapoja. Komisia vo svojom návrhu počítala s finančnou sankciou vo výške 0,002 % HDP ak sa krajina z objektívnych príčin nemôže po dobu maximálne 12 mesiacov do relokačnej schémy zapojiť.

Pre krajiny ako Poľsko by to napríklad znamenalo 10 miliónov eur.

Nemecký minister vnútra v rozhovore pre nemecké médiá spomenul možnosť krátenia európskych zdrojov na znižovanie regionálnych rozdielov.

„Musíme dospieť k kompromisu medzi veľmi nízkou kompenzáciou, ktorú navrhovala Komisia a suspendáciou fondov EÚ,“ cituje agentúra Reuters diplomata EÚ.

V hre je stále aj možnosť, že luxemburské predsedníctvo Rady nechá o kvótach hlasovať.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by bolo v tomto prípade podľa nemenovaného európskeho úradníka „právne možné, ale politicky kontraproduktívne.“

„Okrem toho nemôžeme poslať žiadateľov o azyl tam, kde nie sú vítaní,“ dodáva.

Lepšie modely relokácie

Expert na migračnú politiku Solon Ardittis z organizácie Eurasylum v komentári pre EurActiv.com vysvetľuje, že o kvótach na prerozdeľovanie sa v EÚ diskutuje už mnoho rokov.

Až doteraz sa ale diskusia sústredila na príjemcov medzinárodnej ochrany, to znamená jednotlivcov, ktorým už v nejakom členskom štáte bola priznaná ochrana.

Aj vtedy bol konsenzus v EÚ len obmedzený. Nemožno sa podľa neho preto diviť, že konsenzus je ešte menší ak sa diskusia o relokácii týka tých, ktorých nárok ešte nebol preskúmaný.

K prerozdeľovaniu sa podľa neho dá pristúpiť dvoma spôsobmi. Prvým je prístup zdola-nahor. Miera prerozdelenia by mala byť výsledkom dopytu z každej členskej krajiny, ktorá povie, koľko žiadateľov o azyl je ochotná prijať.

Tento scenár ráta s tým, že niektoré krajiny možno nebudú chcieť prijať žiadnych a niektorí len veľmi málo. Nemecko by napríklad mohlo ponúknuť až 800 000 miest. Členské štáty by k svojmu číslu prišli nie len na základe politickej vôle a kapacity na úrovni centrálnej vlády, ale aj na báze záujmu z regionálnych a miestnych samospráv.

Môžu pritom zohľadniť aj verejnú mienku, ale toje veľmi problematické urobiť systematicky.

Na základe takéhoto prístupu by sa dospelo k celkovému počtu relokovaných žiadateľov na úrovni EÚ. Ardittis si myslí, že v súčasnej krízovej situácii a pri deklarovanej ochote mnohých európskych miest prijať žiadateľov o azyl, by číslo dokonca mohlo presiahnuť 160 tisíc.

Problematické v tomto modeli je podľa neho zohľadniť preferencie azylanta založené na jazykových schopnostiach alebo rodinných väzbách.

Druhým modelom je vedecký prístup založený na objektívnych faktoroch ako je HDP, veľkosť krajiny a veľkosť populácie.

Organizácie Eurasylum a Ramboll v roku 2010 vypracovali pre Európsku komisiu správu o uskutočniteľnosti schémy prerozdeľovania požívateľov medzinárodnej ochrany. Jej súčasťou je aj simulácia, koľko by mohlo byť prijatých každým členským štátom.

Z nej vyplýva, že členské štáty ako RakúskoVeľká Británia by ich mali mať asi o 70 % menej. Belgicko, Francúzsko a Nemecko asi o 60 %, Taliansko o 55 % menej. V krajinách ako Maďarsko by to malo byť o 700 % viac, v Českej republike o 750 % a o 3000 % v Luxemburgu.

Oba systémy, sú podľa experta férové, transparentné a zrozumiteľné, čo sú podmienky, ktoré podľa Ardittisa celkom nespĺňa systém povinných kvót momentálne navrhovaný Komisiou. Ten podľa neho potenciál vygenerovať dohodu a môže narušiť celý imigračný a azylový systém EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA