Komunálne voľby v Turecku sú prehrou pre AKP

Vládna Strana spravodlivosti a pokroku (AKP) získala 39 percent hlasov v tureckých komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili v nedeľu. Hoci žiadna nezískala viac, ide de facto o neúspech, nakoľko volebný výsledok nedosiahol očakávania a bol nižší ako v roku 2002, kedy strana zvíťazila v parlamentných voľbách.

Vládna strana AKP nedokázala v nedeľných komunálnych voľbách v Turecku získať najväčší podiel hlasov v mnohých kľúčových mestách, vrátane Izmir a juhovýchodnej metropoly Dijarbakir v Kurdmi obývanom regióne.

Strana premiéra Erdogana dosiahla najhorší volebný výsledok od parlamentných volieb v roku 2002. Opozičná sekularistická Republikánska ľudová strana (CHP) ju v posledných mesiacoch obviňuje zo skrytej islamistickej agendy.

Hoci v národnom merítku získala AKP najväčší podiel hlasov (39 percent), volebný výsledok sa okrem iného i pre nedosiahnutie predpokladov a očakávaní považuje za neúspech. Z komunálnych volieb ako druhá najsilnejšia strana vyšla CHP so ziskom 23 percent hlasov, trojicu uzatvorila krajne pravicová MHP (Strana národnej akcie) so 16 percentami.

Komunálne voľby poznačilo násilie. Turecké médiá priniesli informácie, že o život prišlo 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené. K násilnostiam došlo v juhovýchodnej kurdskej oblasti, keď podporovatelia súperiacich táborov začali na seba útočiť ľahkými zbraňami.

Analytici sú presvedčení, že výsledky volieb by mali byť pre vládu, ktorej predsedá premiér alergický na akúkoľvek kritiku, budíčkom. Tvrdia, že Erdogan, ktorý spravil z komunálnych volieb referendum o svojom sedemročnom pôsobení, si zle interpretuje nespokojnosť voličov s tým, že ekonomika s hodnotou 750 mld. eur po rokoch stabilného rastu upadá do recesie.

„Dúfame, že premiér Tayip Erdogan si vyloží výsledky správne a zameria sa na hospodárske problémy,“ povedal Jarkin Cebeci, vysokopostavený ekonóm istanbulskej pobočky banky JP Morgan. Doplnil: „Turecký elektorát vyslal jasné varovanie vládnej AKP, v ktorom konštatuje svoje znepokojenie nad posledným hospodárskym úpadkom.“

Na vine sú „neschopní obchodníci“

Premiér Erdogan viedol pred komunálnymi voľbami kampaň podobnú všeobecným parlamentným voľbám. Zľahčil však v nej dôsledky globálnej finančnej krízy na krajinu. Nárast nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje 13,6 percentnú mieru, pripísal za vinu neschopným obchodníkom a podnikateľom.

Výsledky nie sú pre Erdoganove reformy zásadnou prekážkou, ale môžu premiéra prinútiť viac počúvať opozíciu a hľadať s ňou spoločné kompromisy. Na druhej strane, ako poukazujú analytici, takýto trend by podporil stabilitu a silu demokratických inštitúcií.

Premiér sľúbil novelizovať ústavu, ktorá bola v roku 1982 spísaná armádnymi predstaviteľmi. Tiež sa vyslovil za zmenu fungovania ústavného súdu. Hoci takéto kroky na jednej strane znamenajú splnenie podmienok EÚ pre prípadné členstvo krajiny, mohli by vytvoriť napätie medzi sekularistami a vládnou stranou, ktorú obviňujú zo zavádzania islamistických prvkov, čo Erdogan odmieta.

„Za príklad pozitívneho dôsledku možno označiť politickú spoluprácu na ústavných zmenách, ktoré sa dostanú do tureckej agendy hneď, ako sa stanú dôležitejšími alebo dokonca nevyhnutnými,“ napísal Erdal Safak, novinár z denníka Sabah, o ktorom sa hovorí, že má úzke spojenie s vládnymi kruhmi.

Erdogan odmietol akékoľvek personálne výmeny na vládnych postoch ako dôsledok výsledkov komunálnych volieb. Nemenovaný vládny zdroj pre Reuters pod podmienkou anonymity ešte pred voľbami uviedol: „Budú nejaké ministerské zmeny, ale len Erdogan vie, o koho pôjde a aké bude načasovanie.“

EurActiv/Reuters

REKLAMA

REKLAMA