Kosovo medzi mlynskými kolesami

EÚ plánuje vyslať do Kosova doteraz najväčšiu policajnú misiu. Chce tak predísť "explózii Európy". Srbsko naďalej odmieta nezávislosť svojej provincie a pre pôsobenie policajnej misie požaduje mandát OSN.

Vojislav Koštunica
Srbský premiér Vojislav Koštunica

Krátka správa

Lídri EÚ v súhlasia s vyslaním vôbec najväčšej civilnej misie krízového manažmentu do juhosrbskej provincie Kosovo. Dohodli sa na tom počas summitu Európskej rady, ktorý sa uskutočnil 14. decembra 2007 v Bruseli. Na druhej strane sa ako problematickejšie javí stanovisko k prípadnému jednostrannému vyhláseniu nezávislosti provincie.

1800-členná policajná misia by mala začať pôsobiť vo februári 2008. Práve v tomto čase sa očakáva, že Kosovo vyhlási samostatnosť. Medzi príslušníkmi by mali byť aj sudcovia a civilní správcovia.

Ak Kosovo vyhlási samostatnosť, Únia sa k nej nebude vyjadrovať ako jeden blok. Lídri sa dohodli, že je na každom členskom štáte, ako sa k štatútu provincie postaví v rovine diplomacie. Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Taliansko už avizovali, že ak to bude aktuálne, samostatnosť uznajú v pomerne rýchlom čase. Francúzky prezident Nicolas Sarkozy: “Nezávislosť Kosova je nevyhnutná [..] Kosovci a Srbi nechcú viac žiť spoločne.” Na adresu policajnej misie povedal, že ide o nástroj EÚ, ktorý má zabezpečiť, aby “Európa neexplodovala.”

EÚ je ústretová rovnako aj k Srbsku. Usiluje sa získať podporu krajiny pre nezávislosť jej provincie tým, že posúva do popredia otázku členstva v EÚ. Belehrad bol vyzvaný na naplnenie podmienok členstva, aby “mohla byť urýchlená cesta do EÚ, vrátane štatútu kandidáta.” V súčasnosti je proces pristúpenia značne spomalený. Dôvodom je nedodržanie zásadných podmienok Únie, predovšetkým neochota vydať vojnových zločincov do rúk ICTY. Na zozname požadovaných sa nachádza napríklad generál Ratko Mladič, bosniansky Srb obvinený z účasti na genocíde.

Sarkozy však upozorňuje, že Srbsko nie je možné “odsúdiť k izolácii.” Nemecká kancelárka Angela Merkelová dodáva: “Chceme nájsť rozumné riešenie, ale rovnako chceme dať [..] signál, že potrebujeme stabilné Srbsko.”

Srbsko nikdy nepredá Kosovo za rýchlejší prístupový proces do EÚ a o týchto veciach nie je možné vyjednávať”, povedal srbský minister zahraničia Vuk Jeremič. Belehrad tak oznámil, že sa nenechá podplácať. Srbský premiér Vojislav Koštunica dodal: “Je zvlášť zraňujúce ponúknuť poškodenému Srbsku odmenu rýchleho prístupu k EÚ výmenou za súhlas s násilným činom.”

Krajina taktiež pohrozila, že plánovanú policajnú misiu EÚ v Kosove bude považovať za ilegálnu dovtedy, pokiaľ nezíska mandát Bezpečnostnej rady OSN. Požehnanie medzinárodného spoločenstva je však nepravdepodobné, nakoľko Rusko stojí pevne za Srbskom a je odhodlané pri hlasovaní v BR OSN využiť právo veta, ak to bude nutné.

Voči unilaterálnemu vyhláseniu kosovskej nezávislosti namietajú aj viaceré členské krajiny EÚ. Okrem Slovenska, ktoré má tradične bližšie k Srbsku než ku Kosovu, vyjadrili svoje obavy aj Španielsko, Cyprus a Rumunsko. Cyprus sa obáva, aký precedens to môže vytvoriť pre turecký režim, od roku 1974 kontrolujúci severnú časť ostrova. Španielsko je krajinou, ktorá má problémy s baskickými separatistami.

Lídri EÚ počas summitu konštatovali, že proces vyjednávania “sa vyčerpal.” Súčasne však zdôraznili “presvedčenie [EÚ], že riešenie štatútu Kosova bude prípadom sui generis [= špecifický prípad – pozn.] neustanovujúcim žiadny precedens.”

REKLAMA

REKLAMA