Kríza v Katare: Bojkot a vydieranie

Desaťdňové ultimátum pre Katar sa skončilo. Čo bude nasledovať? Pomôžu Nemci?

Diplomatická kríza v Zálive trvá už mesiac. Koalícia vedená Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi (SAE) a Egyptom ju zdôvodňuje údajnou katarskou podporou terorizmu, čoraz bližšími vzťahmi s Iránom a zásahom do ich vnútropolitických záležitostí, prednostne podporou demokratickej opozície.

Podstatnou rovinou krízy je tiež to, že v regióne Blízkeho východu sme nezriedka svedkami toho, že veľké štáty šikanujú menšie. Dôkazom je zastrašovanie a následne obsadenie Kuvajtu Irakom, od 70. rokov 20. storočia pravidelné zasahovanie Sýrie v Libanone, či Iránu a Saudskej Arábie v Jemene.

Katarská kríza: Dozvuky Trumpovho turné

Eskalácia napätia a 13 požiadaviek

Začiatkom júna sa tri členské krajiny Rady spolupráce v Zálive (GCC, teda Saudská Arábia, SAE, Bahrajn) spolu s Egyptom rozhodli uvaliť na Katar diplomatickú a hospodársku blokádu. Od začiatku sa o zmierňovanie konfliktu usiloval najmä štvrtý člen GCC Kuvajt, ktorý chcel obnoviť diplomatické kontakty a rokovania medzi arabskými štátmi, ku ktorým sa nakoniec pridalo ešte zopár menších štátov arabského sveta z Ázie a Afriky.

Katarská diplomatická protiofenzíva zmiernila dopady najmä ekonomickej blokády. Omán Kataru poskytol možnosť využívať kapacity svojich prístavoch a Irán s Tureckom nahradili výpadok potravín, ktoré spôsobila saudská blokáda jediného pozemného prístupu na územie Kataru.

Kataru sa politicky a vojensky zastala Ankara, ktorá verbálne odmietla blokádu saudskej koalície. K dialógu nabádali aj predstavitelia Francúzska, Nemecka a nakoniec aj Európskej únie.

V momente, keď sa zdalo, že cesta k diplomatickému riešeniu je otvorená, prišlo desaťdňové ultimátum koalície, ktoré Katar zaväzuje prijať trinásť podmienok. Tie zahŕňajú povinnosť prerušiť vzťahy s Iránom, vypnúť vysielanie televízie al-Džazíra, zrušiť dohodu s Tureckom o umiestnení vojenskej základne  na ich území, ukončiť podporu terorizmu, a v neposlednom rade zaplatiť presne neurčené reparácie za škody, ktoré Katar spôsobil krajinám koalície.

Požiadavky, ktoré de facto znamenajú stratu suverenity, podriadenie sa tlaku veľkých štátov a obmedzenie slobody prejavu, boli Katarom aj medzinárodným spoločenstvom odmietnuté.

Europoslankyňa: Našim tichom posilňujeme autoritárstvo v Turecku

48 hodín pre Katar

Deň pred vypršaním ultimáta sa minister zahraničia Kataru Muhammad al-Thání vyjadril, že Doha namiesto nátlaku zo strany koalície ponúka možnosť dialógu, ktorý má krízu v Zálive vyriešiť krízu.

„Každý si je vedomý, že tieto požiadavky majú narušiť zvrchovanosť štátu Katar, obmedziť slobodu prejavu a zaviesť mechanizmus dohľadu nad Katarom,“ uviedol počas návštevy Ríma al-Thání.

Vládca Kuvajtu, emir Sabáh Ahmad Džábir Sabáh (vľavo) a katarský emir, šejk Tamim bin Hamad Al Thani. FOTO: TASR/AP

„Veríme, že svet nie je riadený ultimátami, veríme, že je riadený medzinárodným právom, riadi sa poriadkom, ktorý nepovoľuje veľkým krajinám, aby páchali násilie na malých štátoch.”

Saudská Arábia a jej spojenci naďalej trvajú na podmienkach, ktoré stanovili v ultimáte a nie sú ochotní o nich diskutovať. Napriek tomu sa rozhodli predĺžiť Kataru lehotu na ich splnenie o ďalších 48 hodín.

Ministri zahraničia štyroch krajín, ktorí sa tento týždeň stretli v hlavnom meste Egypta, po rokovaní vydali vyhlásenie, v ktorom konštatovali, že odpoveď Dohy na ich požiadavky „nie je seriózna“. Egyptský minister Sámeh Šukrí po zasadnutí uviedol, že reakcia Kataru bola „vo všeobecnosti negatívna“ a „nepoložila základy katarského obratu v politikách, ktoré sleduje.“

Saudský minister Ádel al-Džubaír dodal, že politický a hospodársky bojkot Kataru zostane dovtedy, pokým krajina nezmení svoju politiku. Ďalej uviedol, že dúfa, že Turecko zostane v kríze neutrálne, zatiaľ čo nazval Irán označil za „najväčšieho podporovateľa terorizmu.“

Čo bude nasledovať?

Politický analytik al-Džazíry Marwan Bišara hovorí, že štyri arabské krajiny, ktoré prerušili vzťahy s Katarom, majú obmedzené možnosti, pokiaľ ide o rastúci tlak na emirát. Zdá sa, že vojenská akcia nie je reálna a zostane len v rovine diplomatického nátlaku na Katar, ktorý apeluje na dialóg a na konštruktívne vyjednávanie.

Koalícia má ekonomickú silu na to, aby zostrila blokádu Kataru, no na druhej strane aj Katar má dostatok kapacít, ktoré mu umožňujú brániť sa a odolať jej tlaku. Otázkou tak je, či táto kríza urobí Katar slabším, alebo silnejším.

Bišara sa domnieva, že po jej zvládnutí bude Katar silnejším. V súčasnosti je regionálnym lídrom vo vzdelávaní, podporil rokovania v desiatkach konfliktov, ktoré sa odohrali v širšom regióne Blízkeho východu, je lídrom vo filantropii a má dosah na vplyvné médiá.

„Bojkot bude pokračovať,” tvrdí al-Džubaír. Koalícia ale zatiaľ nevedela oznámiť, aké nové sankcie budú iniciovať, no plánujú „podniknúť kroky v primeranom čase.“

Minister zahraničia SAE Anwar Gargaš predpovedal väčšiu izoláciu Kataru. „Ďalšie kroky zvýšia izoláciu Kataru a jeho pozícia bude podobná s Iránom a mnohými teroristickými organizáciami.“

Vysvetlil, že „cieľom je zabrániť katarskej podpore extrémizmu a terorizmu a zastaviť regionálnu sabotáž, ktorej hrozbu si uvedomuje aj medzinárodné spoločenstvo a postoj Dauhy je tak morálne neprijateľný.“

Ministri obrany NATO: Zvyšujeme výdavky, posilňujeme spoluprácu

Nemecká úloha v riešení krízy

Dôležitú úlohu pri riešení krízy chce zohrať Nemecko. Prípadný úspech, ktorý by sa podaril vyjednať Nemcom, by sa mohol prejaviť aj v jesenných voľbách. Kuvajtský minister zahraničia Chalíd al-Sabah sa stretol nemeckým rezortným kolegom Sigmarom Gabrielom a ocenil jeho podporu kuvajtskej mediácie pri riešení regionálnej krízy.

Kuvajtský a nemecký minister zahraničných vecí. FOTO: Kuwaittimes.net

Gabriel naliehal na zdržanlivosť, ktorá je potrebná pre dosiahnutie riešenia, ktoré uspokojí všetky strany. Rovnako potvrdil, že nemecká spravodajská služba sa bude aktívne podieľať na objasnení obvinení, že Katar podporuje terorizmus.

Podľa Gabriela má Katar nemeckým spravodajcom „sprístupniť všetky kontakty a odpovedať na otázky o konkrétnych osobách alebo štruktúrach“.

Minister tiež uviedol, že už nevidí reálne riziko vojenskej eskalácie konfliktu, a to aj napriek stredajšej tvrdej reakcie štyroch arabských štátov na katarskú odpoveď na ich požiadavky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA