Kríza vo Venezuele: Následky obrovskej chudoby

Venezuelčania proti Madurovmu režimu protestujú viac ako 70 dní. O život už prišlo 72 ľudí.

Venezula čelí v týchto dňoch najhoršej kríze vo svojich dejinách. Inflácia stúpla na 720,5 percenta a až 81 percent obyvateľov žije podľa Európskeho parlamentu v chudobe, pričom v krajine je nedestotok potravín aj liekov.

Kritici prezidenta Nicolása Madura, ktorý stojí na čele od smrti predchádzajúceho lídra Huga Cháveza, považujú jeho vládu za diktatúru a očakávajú jeho odstúpenie.

Od marca, kedy krajinu zachvátila prvá vlna protestov, zahynulo už 72 osôb, vyše 1 000 sa zranilo a takmer 3 000 bolo zadržaných.

Politické korene krízy

Protesty vypukli koncom marca. Venezuelský Najvyšší súd, známy svojimi sympatiami k Madurovmu režimu vyhlásil, že si uzurpuje niektoré z funkcií Národného zhromaždenia, v ktorom má opozícia väčšinu.

venez 1 (Getty Images)

Vypálená budova Najvyššieho súdu v Karakase. FOTO: Getty Images

Volebný predstavitelia následne pozastavili plánované referendum za odchod prezidenta Madura a odložili aj regionálne voľby.

Prezidentovou odpoveďou na okamžité protesty, ktoré boli reakciou na konanie súdu, bol návrh na zmenu ústavy. Maduro požiadal o vytvorenie akejsi ústavnej rady, ktorá by pripravila jej nový návrh. Venezuelskú ústavu naposledy v roku 1999 reformoval bývalý prezident Chávez.

Polovica ústavnej rady sa má skladať z členov zvolených organizáciami, ako sú poľnohospodárske hnutia a obchodné zväzy. Druhá polovica by bola zvolená na úrovni miestnych samospráv koncom júla.

Rada by ale podľa kritikov mala právomoci, ktoré by jej umožnili rozpustiť parlament, reštrukturalizovať štát a dokonca vládnuť v krajine na neurčito, ak sa rozhodne, že nové voľby nebude potrebné uskutočniť.

Podľa agentúry Reuters až 85 percent obyvateľov nesúhlasí s podobným typom zmien v ústave.

Najnovšie bol opozičný líder Henrique Carpiles pozbavený funkcií a na 15 rokov mu súd udelil zákaz politickej činnosti.

Milión demonštrantov

Ekonomická kríza, ktorá v 30-miliónovej, na ropu bohatej Venezuele pretrváva, sa stala po krokoch Najvyššieho súdu aj prezidentovom návrhu o zmene ústavy ústreným bodom protestov.

FOTO: Twitter/NRO

Na uliciach Karakasu aj ďalších veľkých miest sa podľa agentúr zišlo spolu už viac ako milión demonštrantov, no slzný plyn a vodné delá, ktoré využívajú policajné zložky, odrádzajú stále väčší počet ľudí.

Prezident Maduro označuje demonštrantov za teroristov, ktorí sa snažia zastaviť socialistickú Bolivarskú revolúciu, ktorú jeho predchodca vyhlásil pre 18 rokmi. Do ulíc hlavného mesta preto poslal aj vojenské jednotky.

Vážna humanitárna kríza

Počas trojročnej hospodárskej krízy a rekordných počtoch násilných trestných činov, ako aj narastajúcej chudoby, klesla Madurova popularita na historické minimum, s podporov len niečo vyše 20 percent obyvateľstva.

Európsky parlament ešte v máji naliehala na Európsku komisiu, aby vo Venezuele vytvorila humanitárny koridor, nakoľko stav v krajine označili za „vážnu humnitárnu krízu“.

Európska únia prostredníctvom svojej Delegácie v Caracase monitoruje aj situáciu viacerých väznených politických oponentov. Podľa mimovládnej organizácie Venezuelské trestné fórum, sa počet politických väzňov sa zvýšil za tri roky z 11 na súčasných 290.

Delegácia okrem toho poskytuje podporu aj vyše 600 tisíc Európanom, ktorí vo Venezule žijú.

Spojené štáty však postupujú omnoho tvrdšie. Na viacerých venezuelských vládnych predstaviteľov, vrátane viceprezidenta Tarecka al-Aissamiho, ktorý bol obvinený z obchodovania s omamnými látkami, uvalili sanckcie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA