Kto bude novým ruským prezidentom?

Nové prezidentské voľby v Rusku sa blížia, avšak doteraz nie je známe meno možného Putinovho nástupcu. Ruský prezident môže byť podľa ústavy v úrade maximálne dve po sebe nasledujúce obdobia. Nateraz ostáva otvorený každý scenár.

Silueta
https://euractiv.sk

Pozadie

Súčasné funkčné obdobie prezidenta Vladimíra Putina skončí v marci 2008. V Kremli sa v poslednom čase rozprúdila intenzívna debata o tom, kto by mohol súčasného prezidenta nahradiť. Nateraz ostáva otvorený každý scenár, vrátane predĺženia terajšieho volebného obdobia, zvolenia tzv. technického prezidenta a dokonca nie je definitívne vylúčená ani možnosť takej zmeny ústavy, ktorá by umožnila kandidovať Putinovi po tretí raz.

Pomery v Kremli sa od nástupu Putina k moci zmenili. Zatiaľ čo Jeľcin vládol spoločne s úzkou skupinou tzv. oligarchov, Putin si do úradov postupne priniesol vlastných ľudí z Petrohradu, ktorí de facto zaujali miesto oligarchov. Inými slovami, Putin priviedol ruský model demokracie do dokonalosti a efektívnosti. Pri tom všetkom sám o sebe hovorí, že je „čistý a absolútny demokrat [a] tragédiou je, že [je] jediný.“ (EurActiv 06/06/07)

Pre pochopenie formálnej, ale i neformálnej role tohto postu je potrebné pochopiť logiku fungovania ruskej demokracie. Je zrejmé, že ruská demokracia je všelijaká, len nie liberálna. Ak to má byť ale aj naďalej „demokracia,“ je potrebné aby mal nový kandidát a neskôr prezident výraznú podporu.

Otázky

Jestvuje viacero scenárov pre riešenie personálnej otázky nasledujúceho ruského prezidenta. Vzhľadom na Putinovu extrémne vysokú podporu verejnosti by bolo možné zmeniť ústavu a umožniť mu tak kandidovanie aj v treťom volebnom období. Sám Putin však takéto riešenie odmieta. Ako píše denník The Financial Times, ruský prezident si nechce poškodiť meno tým, že by sa vydal cestou, akou sa vydali napríklad Alexander Lukašenko v Bielorusku alebo Nursultan Nazarbajev v Kazachstane. Navyše Putin ako „demokrat“ argumentuje, že takýto krok by vytvoril precedens, ktorý by mohli zneužívať ďalší prezidenti Ruska, ktorí prídu po ňom.

Druhým scenárom je predĺženie volebného obdobia. Avšak vzhľadom na blížiaci sa koniec súčasného funkčného obdobia a doterajšiu nečinnosť Štátnej Dumy v tomto smere je zrejmé, že takýto krok sa z časových dôvodov jednoducho nestihne uskutočniť.

Tretím, podľa viacerých analytikov najpravdepodobnejším scenárom je kandidatúra a zvolenie akéhosi dočasného „technického“ prezidenta. Ten by po krátkom období (napr. 2 roky) odstúpil v Putinov prospech a konali by sa nové voľby. Ruská ústava explicitne nezakazuje kandidatúru pre tretie obdobie v prípade, ak po ukončení druhého nasleduje prestávka aspoň jedného funkčného obdobia. Rovnako nie je vylúčené, že by bol zvolený prezident, ktorý by zotrval v úrade počas celého svojho funkčného obdobia s tým, že v roku 2012 by sa už o zvolenie neuchádzal, ale pripravil by cestu pre Putinov „comeback.“

Zdá sa, že najideálnejším riešením by bolo nájdenie plnohodnotného Putinovho nástupcu. Ako už bolo spomenuté vyššie, problémom je nájsť osobu, ktorá by mala (na začiatok bez Putinovej podpory) výrazné sympatie verejnosti. Neskôr, keby tohto človeka súčasný prezident oficiálne prehlásil za svojho nástupcu (ako to spravil svojho času Jeľcin), kandidátovi by mohla podpora rapídne narásť na úroveň súčasnej podpory Putina, čo je nevyhnutným predpokladom pre pretrvanie súčasnej podoby režimu v Rusku. Duleba spomína, že Putin vyrástol na téme Čečenskej vojny. V súčasnosti badať náznaky podobnej kampane v prípade dvoch podpredsedov vlády: Dmitrij Medvedev sa v poslednom čase ukazuje na verejnosti ako podporovateľ rôznych sociálnych vládnych projektov. Na druhej strane Sergej Lavrov je symbolom všetkých sporov, ktoré má Rusko najmä s pobaltskými krajinami, Poľskom a tým pádom aj s EÚ. (EurActiv 03/05/07) Obaja muži takto rôznym spôsobom vyvíjajú apel na sociálne a vlastenecké cítenie bežného Rusa. Avšak či niekto z nich dokáže získať vysoké preferencie „umožňujúce“ kandidatúru vo voľbách, je nateraz neisté.

Pozície

Fraser Cameron (EU-Russia Centre) je autorom štúdie, z ktorej vyplýva, že Rusko sa hrdo hlási k demokracii. Avšak ako autor uvádza, zatiaľ čo Európania za demokraciu považujú „vládu zákona a rešpektovanie súkromného vlastníctva nerozlučne spätého s demokratickou spoločnosťou, demokracia pre Rusov neznamená rovnako pozitívne asociácie – a veľa Rusov nerozumie demokracii ako takej vôbec.“ (EurActiv 26/04/07)

Analytik Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) v rozhovore pre euportal.cz vysvetľuje: „Dnes je Rusko už pekných pár rokov riadenou demokraciou. [..] Tento termín sa používa od roku 1999, keď Jeľcin menoval Putina za svojho nástupcu. Ale začalo sa to skôr. Za posledných pätnásť rokov nedopadli nijaké z veľkých volieb proti záujmom Kremľa. Z hľadiska logiky fungovania riadenej demokracie je nevyhnutné, aby mal nový prezident, ktorý príde po Putinovi, podporu absolútnej väčšiny obyvateľov krajiny. Možno konštatovať, že „tesná“ podpora „len“ nad 50% by bola v podstate prehrou súčasného režimu. Toto je zrejme hlavná príčina, prečo doteraz nepadlo konkrétne meno.

REKLAMA

REKLAMA