Kuba: žiadne zlepšenie

Európsky parlament sa na svojom februárovom plenárnom minizasadnutí v Bruseli zaoberal aj interpeláciou frakcie Liberálov, týkajúcou sa postoja Únie voči Castrovmu režimu na Kube. Poslanci na jej základe schválili rezolúciu, odsudzujúcu zvyšovanie počtu politických väzňov a nátlaku na Kube.

 

Pozadie

Europoslanci v rezolúcii, prijatej 2. februára 2006 na plenárnom zasadnutí v Bruseli, vyjadrili sklamanie nad tým, že aj napriek pozastaveniu výkonu niektorých sankcií voči Kube zo strany EÚ v januári 2005 nedošlo v tejto krajine v otázke ľudských práv k žiadanému uspokojivému pokroku. Vyzvali preto Radu na uskutočnenie náležitých opatrení.

Prijatie rezolúcie vyprovokovala otázka poslancov z frakcie Liberálov (ALDE) Grahama Watsona, Cecilie Malmstrőm, Emmy Bonnin a Marca Panellu, či Rada považuje súčasnú politiku Únie voči Kube za uspokojivú a súčasný postoj ku kubánskym úradom za správny, keďže na „ostrove slobody“ pokračuje prenasledovanie odporcov režimu.

Európsky parlament už vo svojom uznesení z novembra 2004 zdôraznil, že „presadzovanie ľudských práv a základných slobôd na Kube je základným predpokladom pre prehodnotenie spoločného postoja a opatrení EÚ voči tejto krajine“. V januári 2005 však Rada svoju politiku voči Kube zmenila – výkon sankcií bol pozastavený. Z vyhlásenia Rady z júna 2005 je jasné, že ani takýto postup neviedol k otvorenejšiemu prístupu Castrovho režimu, ale naopak, k zhoršeniu stavu ľudských práv.

Otázky

V prijatej rezolúcii europoslanci odsúdili fakt, že počet politicky motivovaných väznení stúpol a tiež skutočnosť, že tamojší režim neumožnil víťazkám Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2005 – združeniu kubánskych žien Ženy v bielom – vycestovať do EÚ a prevziať si v decembri minulého roka v Štrasburgu svoje ocenenie.

Vyzvali preto Európsku komisiu a Radu na prijatie potrebných krokov zameraných na oslobodenie politických väzňov a okamžité zastavenie zastrašovania politickej opozície a obhajcov ľudských práv. Okrem toho žiadajú, aby kubánske úrady umožnili hnutiu Ženy v bielom a víťazovi Sacharovovej ceny za rok 2002 Oswaldovi Payá vycestovať do Európy.

Pozície

Šéf slovenskej delegácie pri Skupine Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov Peter Šťastný (EĽS-ED) pripomenul vážnosť situácie a vyjadril podporu znovuzavedeniu sankcií voči Kube zo strany EÚ. „Neviem, prečo boli dňa 31. januára 2005 dočasne pozastavené, keď Kuba od roku 2003 nedosiahla žiadne významné zlepšenie v oblasti ľudských práv. Bola to odmena za ignoranciu, alebo snáď nejaké iné záujmy?“, pýtal sa Šťastný a dodal, že chce veriť, „že Rada opäť zavedie sankcie, tentoraz však účinnejšie“.

V tomto kontexte vyjadril podporu spolupráci najmä s OSN a vládou USA. „Viem, že dosiahnutie konsenzu v OSN je takmer nemožné, ale sankcie koordinované so Spojenými štátmi, prípadne aj s Kanadou, by mohli priniesť žiadaný výsledok“. Európskej únii a jej inštitúciám podľa jeho slov „nikdy nebude ľahostajný osud miliónov ľudí žijúcich v neslobode a osud mnohých trpiacich v hrôzostrašných väzniciach“.

Pripomenul tiež, že si spolu so slovenskými kolegami z EĽS-ED Zitou Pleštinskou a Milanom Gaľom „adoptoval“ kubánskeho politického väzňa, a preto mu veľmi záleží na tom, aby tlak svetovej verejnosti na Fidela Castra stúpal. „Chcem veriť, že jedno z prvých rozhodnutí pod tlakom verejnej mienky bude práve prepustenie politických väzňov, ktorí sú vystavovaní zlému zaobchádzaniu a neľudským podmienkam vo väzniciach.“

Predsedníčka výboru EP pre práva žien a rodovú rovnosť Anna Záborská (EĽS-ED) poukázala na fakt, že kubánsky zákaz vycestovania pre hnutie Ženy v bielom je len silným dôkazom toho, že cena bola udelená do správnych rúk.

Pripomenula, že jediným „previnením“ manželiek a matiek kubánskych politických väzňov bolo slobodné myslenie a uviedla, že v dobe, keď sú rôzne časti sveta otriasané násilím, vojnou a terorom, „je veľmi povzbudzujúce sledovať, aký veľký morálny tlak dokáže vytvoriť skupina neozbrojených žien nenásilnými prostriedkami“.

„Ako obyvateľka regiónu, v ktorom ešte pred pár rokmi vládol komunistický režim a kde boli ľudia tiež zatváraní za slobodné myslenie, viem potvrdiť, aký veľký význam má podpora zo strany demokratických štátov. Žiadam preto európske inštitúcie, aby využili všetky mierové prostriedky na vytvorenie tlaku na Castrov režim a prinútili ho prepustiť ľudí väznených len pre ich nezávislé myslenie. Vyčkávanie a ustupovanie jednému z najnedemokratickejších režimov na svete len predlžuje utrpenie ľudí a nedodržiavanie ľudských práv“.

Podporovaním demokratickej opozície na Kube a neustálym tlakom na Castrov režim by mala podľa jej slov Európa dosiahnuť uplatňovanie zásad demokracie v tejto socialistickej krajine. „Ak majú mať snahy Únie o demokratické zmeny úspech a požadovaný efekt, musíme sformulovať jednoznačné stanovisko, akým spôsobom ich dosiahnuť a akou formou nastoliť na Kube demokraciu,“ dodala Anna Záborská. 

REKLAMA

REKLAMA