Kubánsky režim povolil mobily

Kubánci si už môžu kúpiť mobilný telefón. Raúl Castro v piatok zrušil zákaz vlastniť prostriedok mobilnej komunikácie. EÚ očakáva uvoľnenie tvrdého režimu.

mobil a okuliare
https://euractiv.sk

Vlastniť mobilný telefón na Kube mohli do dnešného dňa (28.3.2008) iba cudzinci a štátni úradníci. Raúl Castro urobil ďalšie gesto zmierňovania prísneho režimu a po počítačoch povolil bežným Kubáncom aj vlastníctvo mobilu. Informuje o tom Le Monde. Otázka je, či si ho Kubánci budú môcť dovoliť – priemerný plat na ostrove je 10 – 15 amerických dolárov, čo nepostačuje ani na zabezpečenie základných životných potrieb. Na Kube stále platí prídelový systém na potraviny.

Po nástupe Raúla Castra k moci sa Európska komisia snaží o normalizáciu vzťahov a zrušenie sankcií, ktoré EÚ uvalila na Kubu v roku 2003. Bezprostrednou príčinou bolo zatknutie 75 nezávislých novinárov, aktivistov a ochrancov ľudských práv, ktorých uväznili dlhoročné tresty odňatia slobody.

Novú zmenu v európskom pohľade na Kubu potvrdila marcová návšteva “ostrova slobody” európskym komisárom pre rozvoj a humanitárnu pomoc Louisom Michelom. Pripustil, že existujúce sankcie sú hlavnou prekážkou pre normalizáciu vzťahov. “Je dôležité začať otvorený dialóg, ktorý by mal pokrývať všetky oblasti vzájomného významu, ako politické a ľudské práva, ekonomickú, vedeckú a kultúrnu spoluprácu,” vyhlásil Michel.

Takúto ústretovosť voči stále ešte totalitnému režimu odsúdilo spoločné vyhlásenie európskych mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv. Tvrdia, že “momentálne nie je pre EÚ správny čas zrušiť sankcie voči kubánskej vláde.” Pripomínajú, že na Kube sa od roku 2003 zmenilo málo, “iba bol jeden diktátor nahradený druhým.” Vo väzniciach stále zostáva 230 politických väzňov a ich rodiny hlásia “otrasné podmienky,” v ktorých musia žiť.

Aktivisti komisárovi Michelovi vyčítajú, že sa nestretol ani s jedným predstaviteľom kubánskej občianskej spoločnosti, či rodinami politických väzňov.

Ak by teraz EÚ zrušila sankcie voči Kube, vyslala by odkaz aj voči iným autoritárskym režimom, že “neexistuje žiadny dôvod brať vážne požiadavky EÚ na demokratizáciu a zmenu situácie v oblasti ľudských práv,” uvádza sa v spoločnom stanovisku deviatich mimovládok zo šiestich európskych krajín.

Komisár Michel sa prostredníctvom svojho hovorcu bránil, že “hospodárske a politické zmeny na Kube, vrátane posunu v oblasti ľudských práv, sú na programe, avšak môžu si vyžadovať istý čas a nie sú verejne propagované novou vládou.”

Kuba zatiaľ získava úspechy aj v medzinárodnej diplomacii. Kubánska spravodajská agentúra priniesla 27. marca správu, že domáci diplomat Miguel Alfonso bol jednomyseľne zvolený za člena poradnej komisie Rady OSN pre ľudské práva. “Je to ďalší dôkaz uznania kubánskeho prístupu k ľudským právam od medzinárodného spoločenstva,” komentoval svoje zvolenie Miguel Alfonso.

Rada OSN pre ľudské práva nahradila Komisiu pre ľudské práva, ktorá bola kritizovaná aj bývalým generálnym tajomníkom OSN Koffi Annanom za stratu dôveryhodnosti. Sedeli v nej totiž aj krajiny, ktoré boli známe porušovaním ľudských práv (Čína, Sudán, Zimbabwe). V zreformovanej Rade OSN pre ľudské práva má svoje kreslo okrem Číny aj Kuba a Saudská Arábia.

REKLAMA

REKLAMA