Kurdi v referende potvrdili záujem o vlastný štát, neakceptoval by ho ale nikto iný

Brusel delenie Iraku odmieta, na podobný prípad referenda v Katalánsku sa ale pozerá inak.

Hoci snahu Kurdského autonómneho regiónu o nezávislosť nepodporila žiadna zo svetových mocností, referenda sa zúčastnilo vyše 3,3 milióna obyvateľov regiónu.

Irackí Kurdi, početná menšina, ktorá od roku 2005 na severe Iraku spravuje autonómnu oblasť, včera (25. septembra) v referende hlasovali o samostatnosti a vytvorení vlastného štátu. Referendum, na ktorom sa podľa predbežných odhadov zúčastnilo až 72 percent oprávnených voličov, však neuzná Bagdad, Ankara, dokonca ani Brusel, Washington a Moskva.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyjadril sklamanie nad tým, že Kurdi referendum napriek odporúčaniam zorganizovali.

Viac ako 92 percent voličov sa podľa predbežných odhadov vyslovilo za nezávislosť autonómie. Volebná komisia však oficiálne výsledky zverejní až v najbližších dňoch. Podľa zahraničných pozorovateľov bolo referendum „slobodné a otvorené“.

Kurdi v Iraku: Po septembrovom referende chceme samostatný štát

Prístup k referendu zaistený

Zdroj: Twitter

Referendum, ktoré sa uskutočnilo v troch provinciách, prebehlo bez väčších konfliktov. Ostrá situácia však panovala v sporných oblastiach na hranici medzi kurdským autonómnym regiónom a severnou časťou Iraku.

Obyvateľstvo na tomto území nemá jednoznačné národnostné zloženie, ako je to v severnejších častiach krajiny. Erbil, hlavné mesto Kurdskej autonómie, a Bagdad sa o tieto územia a príslušnosť ich obyvateľstva k väčšine, či menšine sporia. Nejde však len o etnicitu. Tieto oblasti, napríklad aj okolo provincie Kirkuk, sú známe významnými ložiskami nerastných surovín.

Referendum prebiehalo aj v online forme, keďže mnoho Kurdov žije aj v ostatných častiach Iraku. Nakoľko im malo byť zabránené referenda sa zúčastniť, kurdská volebná komisia zriadila aj formu e-referenda. Takto mohlo hlasovať takmer 100 tisíc irackých Kurdov z diaspór.

Oficiálna stránka volebnej komisie mala byť napadnutá viac ako 129 tisíc krát, písal portál Rudaw.

Bagdad a Ankara ukazujú silu

Bagdad referendum považuje za protiústavné a svoje územie členiť nemieni. „Väčšina problémov (kurdského) regiónu je vnútorných, nie s Bagdadom, a oddelením sa ešte zväčšia,” povedal iracký premiér Haider al-Abadi vo vysielaní štátnej televízie v pondelok.

Erbil chce s Bagdadom o postupnej nezávislosti ale naďalej rokovať. Výsledky referenda majú byť tým najdôležitejším esom v rokách Kurdov.

Ako dosiahnuť mier po porážke Islamského štátu?

Organizáciou referenda bolo značne znepokojené aj Turecko. Ankara je pre sever Iraku dôležitým partnerom najmä z energetického hľadiska. Kontroluje totiž prívod ropy. „My máme kohútik. V momente, keď ho zatvoríme, tak bude koniec,“ uviedol podľa Reuters turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.

Pohrozil tiež, že Turecko by mohlo uzavrieť spoločnú hranicu. Pre dnešok  zatiaľ Ankara vydala varovanie pred cestovaním do kurdskej autonómie v Iraku, podobne, ako to urobil susedný Irán. Irackí a tureckí lídri navyše v pondelok (25. septembra) oznámili, že na tureckej strane hraníc prebehne spoločné vojenské cvičenie.

Turecko sa okrem obáva aj silnejúceho kurdského sentimentu naprieč regiónom. Ten by mohol mobilizovať aj Kurdov, žijúcich v iných krajinách, medzi nimi aj v Turecku.

Zdroj: BBC

Bez vonkajšej podpory

Politické vedenie autonómnej oblasti čakalo po zapojení kurdských jednotiek od koalície, ktorá na Blízkom východe spolu s nimi bojovala proti silnejúcej teroristickej organizácii ISIS, silnejšiu podporu. Nestalo sa tak. Brusel, Washington, dokonca aj Moskva napriek mnohým cestám a silnej loby najvyšších predstaviteľov kurdského regiónu nepomohli.

Šéfka európskej diplomacie už v minulo týždňovom stanovisku jednoznačne podporila územnú integritu Iraku a referendum označila za kontraproduktívne. Podľa Bruselu by nezhody medzi Erbilom a Bagdadom mali byť vyriešené „konštruktívnym dialógom“.

„Iracká jednota je naďalej rozhodujúca v tom, aby (krajina) čelila zvýšenej hrozbe, ktorú predstavuje Daesh, v náročnej úlohe rekonštrukcie v oslobodených oblastiach a v hlavnej výzve vytvoriť stabilný, bezpečný, inkluzívny a prosperujúci Irak v záujme všetkých irackých ľudí. EÚ je pripravená podporiť takýto dialóg,” uvádza sa v dnešnom stanovisku Únie po referende.

Kurdské médiá polemizujú nad rozhodnutím predstaviteľov Bruselu nepodporiť referendum v Kurdskej autonómnej oblasti. Porovnávajú ho totiž s blížiacim sa referendom v Katalánsku, ku ktorému sa Únia postavila otvorenejšie. „Ak bude výsledkom voľba „áno“ v prospech katalánskej nezávislosti (…), potom budeme rešpektovať ich rozhodnutie,“ uviedol Jean-Claude Junkcer pred niekoľkými týždňami na margo príprav v Španielsku.

Podľa prezidenta autonómneho regiónu Massouda Barzaniho používa medzinárodná komunita na Kurdov iný meter. „Ak je demokracia zlá pre nás, prečo nie je zlá pre iných?“ pýtal sa Barzani, ktorý referendum považuje za legálnu formu vyjadrenia názoru obyvateľov.

Najpočetnejšia menšina bez štátu

Irak dnes čelí niekoľkým výzvam, vrátane bezpečnostnej, ekonomickej, politickej a humanitárnej. Významným činiteľom v tejto oblasti je stále fungujúca teroristická organizácia ISIS. Podľa Zanu Kurdau z Misie kurdského autonómneho regiónu pri EÚ bol Irak vytvorený len ako umelý štát, v ktorom mali spoločne koexistovať Kurdi aj Arabi na jednej strane, a šiíti a suniti na strane druhej.

„Kurdi boli hlavnými obeťami tohto fundamentálneho rozdelenia,“ hovorí Zana Kurda. Za ostatnú dekádu podľa neho Kurdský autonómny región, ktorý bol na severe Iraku vytvorený po páde režimu Saddáma Husseina, „narástol tak významne, že sa stal príliš silnou a príliš nezávislou súčasťou neúspešného štátu“.

V Iraku dnes tvoria Kurdi takmer pätinu obyvateľstva. Voliť v referende malo právo 5,2 milióna Kurdov a ne-Kurdov nad 18 rokov s trvalým pobytom v troch provinciách.

Kurdi sú štvrtou najpočetnejšou etnickou skupinou na Blízkom východe. Rovnako sú najväčšou menšinou na svete bez vlastného štátu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA