Lajčák: Solidarita áno, kvóty nie

Ministri zahraničných vecí a obrany sa včera na žiadosť šéfky európskej diplomacie Frederici Mogherini, nezaoberali otázkou možných kvót na prerozdeľovanie migrantov. Slovensko, Británia a iné členské krajiny sú však stále proti.

V rámci nového návrhu európskej migračnej politiky Európska komisia načrtla dve schémy na riešenie aktuálneho prílevu migrantov do EÚ.

Prvou je tzv. núdzový mechanizmus, ktorý má pomôcť členských krajinám, ktoré čelia najväčšiemu náporu utečencov a odbremeniť záchytné tábory v Taliansku, Grécku a na Malte. Pre Slovensko Komisia stanovila kvótu 1,78 percenta z celkového poštu žiadateľov o azyl. Druhou schémou je dobrovoľné presídľovanie približne 20 000 azylantov ročne, pričom Slovensku by ich pripadlo celkovo 319.

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák potvrdil, že Slovensko bude solidárne, za celú Vyšehradskú štvorku však vyhlásil, že „sa treba držať toho, čo rozhodli naši lídri v apríli, kde sa hovorí o solidárnosti, ale aj dobrovoľnosti.“

Minister zopakoval, že tadiaľ cesta nevedie, pretože kvóty ešte nezaručia, že sa podarí udržať presídlených ľudí v jednej krajine, ktorá je súčasťou schengenského systému, kde je garantovaná sloboda voľného pohybu. Slovensko je podľa Lajčáka aj naďalej len tranzitnou krajinou.

Jeho slová ilustruje Petra Stýbarová z Migračného úradu Ministerstva vnútra SR číslami: „V roku 2014 bolo podaných 331 žiadostí o udelenie azylu, pričom v tomto roku bolo ukončené konanie o udelenie azylu v 115 prípadoch. V 24 prípadoch bolo napríklad konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žiadosti, v 88 prípadoch bolo konanie zastavené z dôvodu, že sa žiadateľ bez priepustky viac ako 7 dní zdržiaval mimo azylového zariadenia a v 3 prípadoch žiadatelia opustili územie Slovenskej republiky. Aj uvedené svedčí o tom, že časť cudzincov nemá záujem zotrvať na území Slovenskej republiky.“

So systémom povinných kvót má okrem V4 problém aj viacero iných členských štátov. Briti naznačili, že sa programu nezúčastnia a uplatnia si výnimku ešte z čias vstupu krajiny do únie. Zároveň vyzvali, aby Európa vrátila ekonomických migrantov „tam odkiaľ prišli“.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel García-Margallo vyhlásil, že plán neberie do úvahy veľmi vysokú nezamestnanosť v Španielsku, ktorá dosahuje až takmer 24 percent, a ani úsilie tejto krajiny brániacej ilegálnym prisťahovalcom zo severnej Afriky dostať sa cez Španielsko do ostatných európskych štátov. Proti sú aj Francúzi a Pobaltské štáty.

Slováci cudzincov nevítajú

Za predpokladu, že by sa medzi členské štáty EÚ prerozdeľovali všetci migranti zo záchytných táborov, Slovensko by v prípade núdze mohlo prijať až 3500 z nich.

Alena Chudžíková z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) tvrdí, že by to pre Slovensko nemal byť problém. „V rokoch 2003-2004 krajina bez problémov dokázala prijať 10-12 tisíc žiadateľov o azyl ročne. Dovolím si tvrdiť, že verejnosť vtedy ani nevedela o tom, že tu toľko žiadateľov o azyl bolo,“ zhodnotila pre EurActiv.

Žiadatelia o azyl sú až do oznámenia výsledkov zdravotnej prehliadky ubytovaní v záchytnom tábore a následne až do rozhodnutia o žiadosti sú premiestnení do pobytových táborov. Na základe písomnej žiadosti im môže byť podľa informácii migračného úradu umožnený pobyt mimo tábora, ak sú schopní uhradiť si všetky výdavky, alebo sa za nich zaručí občan Slovenskej republiky.

Podľa Aleny Chudžíkovej však žiadatelia o azyl čelia mnohým ťažkostiam. „Nemôžu napríklad pracovať počas prvého roka od podania žiadosti o azyl alebo až do právoplatného rozhodnutia o ich žiadosti, chýbajú im možnosti učenia sa slovenčiny. Veľkým problémom je obrovská neistota, či azyl alebo doplnkovú ochranu dostanú, či sa nebudú musieť vrátiť do svojej krajiny. Často sa pritom ani nemajú kam vrátiť.“

Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najprísnejšou migračnou politikou. Výskumy CVEKu naznačujú „že slovenská spoločnosť je stále do veľkej miery etnocentrická, to znamená, že kultúrnu rozmanitosť vníma ako nežiaduci jav, Slovensko považuje za krajinu Slovákov a tak by to podľa väčšiny malo aj ostať.“

Ďalším dôvodom odmietania migrantov je podľa Chudžíkovej strach z toho, že sa neprispôsobia. „To, akým spôsobom sa cudzinci začlenia do spoločnosti však do veľkej miery závisí od toho, aké príležitosti a šance im vytvoríme. Ak im dáme priestor a možnosť na to, aby sa naučili jazyk, aby sa vzdelávali, aby si na seba zarobili a boli sebestační, dáme im príležitosť aj na to, aby si k tejto krajine vytvorili pozitívny vzťah a identitu,“ dodala.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA