M. Fedor: Spolupráca nás robí silnejšími

Martin Fedor, minister obrany, hovorí o základných líniách slovenskej obrannej politiky, našom zapájaní sa do európskych a transatlantických obranných iniciatív, i možnosti slovenského zbrojárstva uspieť na jednotnom európskom trhu.

fedor
fedor

 

  • Ako by ste charakterizovali pozíciu Slovenska v dialógu medzi atlantických a eurocentrickým názorom na budúcnosť európskej obrannej politiky?

Pri takto postavenej otázke musíme vždy vychádzať zo záujmov Slovenska. Som presvedčený, že je v záujme Slovenska aby si európske a euroatlantické bezpečnostné štruktúry nekonkurovali, ale aby sa dopĺňali. To ej základná premisa akýkoľvek ďalších úvah o obrane na európskom kontinente. Práve transatlantické spojenectvo je alianciou krajín, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty. Znie to ako fráza, ale tieto hodnoty nie sú na celom svete samozrejmosťou. Európa a Severná Amerika majú k sebe stále najbližšie, a to aj vo vnímaní bezpečnostných hrozieb. Rozpory, ktoré sme mohli v posledných rokoch sledovať, sa netýkajú vnímania bezpečnostných hrozieb, ale prostriedkov, ako im čeliť, ako na ne reagovať. Zhrnuté – obe organizácie, Európska únia i NATO, musia konať v zhode, vzájomne sa dopĺňať.

  • Nakoľko nezávislú obrannú politiku EÚ chceme?

Slovenská republika podporuje vytváranie jednotnejšie, koordinovanejšej európskej obrany. Na druhej strane aj pre nás je podstatné, aby v procese rozhodovania o citlivých politických otázkach, ako je smerovanie obranne politiky, nasadzovanie jednotiek do misií a podobne, boli zachované procedúry, ktoré poznáme dnes. Hoci podporujeme zefektívnenie rozhodovacieho procesu v iných oblastiach, obrana a bezpečnosť je tak kľúčovou otázkou suverenity každého štátu, že by sa o nich malo naďalej rozhodovať konsenzom všetkých členských krajín.

  • Vnímate v oblasti reálnej politiky aj dnes snahy osamostatniť európsku obranu od Spojených štátov amerických?

Určite si pamätáte iniciatívu minisummitu, zorganizovaného pred troma rokmi štyrmi krajinami Európskej únie, ktoré si mysleli že aj v oblasti obrannej politiky je možné pokračovať v integrácii, a chceli vytvoriť akési integračné jadro. Tieto snahy cítiť aj dnes. Nevedú však k žiadnym reálnym krokom, rovnako ako neskončil úspechom minisummit. Pôvodné ciele boli modifikované, európska obrana dnes úzko spolupracuje s NATO. Snahy o úplne samostatnú európsku obrannú politiku sú síce viditeľné aj teraz, no nemajú viditeľný dosah.

  • Jedným z pilierov budúcej európskej obrannej politiky má byť vytvorenie bojových jednotiek EÚ. Akým spôsobom sa do toho zapojí Slovensko? S ktorými krajinami budeme spolupracovať a aké jednotky vieme ponúknuť?

Rovnako, ako naši spojenci v NATO a EÚ, vnímame proces vytváranie takýchto bojových zoskupení ako jednu z priorít budovania nových ozbrojených síl. Aj profesionalizácia armády má pomôcť nášmu zapojeniu sa do podobných jednotiek. Zapájame sa do vytvárania síl rýchleho nasadenia NATO, i bojových jednotiek EÚ, a to niekoľkými spôsobmi. Už od budúceho roku budeme v rámci NATO prispievať chemickými odbornými tímami, neskôr sa budeme pripravovať mechanizovanú prápornú skupinu. Následne sa zapojíme aj do európskych bojových skupín. Ambíciou je mať pripravené v druhej polovici roku 2009 sily pre spoločnú slovensko-českú jednotku. Ešte prebiehajú expertné rokovania. Vo všeobecnosti však možno povedať, že Slovensko chce prispievať najmä podpornými a logistickými jednotkami, prípadne vojenskou políciou. Druhá bojová skupina, na ktorej by sme mali participovať, bude viacnárodná, vytvorená z nemeckých, poľských a slovenských vojakov, pripoja sa aj dva pobaltské štáty.

  • Čo brzdí naše ozbrojené sily v zapájaní sa do takejto spolupráce. Nedostatočné, zastarané technické vybavenie?

Sám sa snažím presadiť názor, že keď sa nám podarilo začať profesionalizáciu armády, urobili sme veľký krok v personálnej oblasti. Teraz pred nami stoja hlavne výzvy modernizácie výzbroja slovenských ozbrojených síl, a to na všetkých úrovniach. V budúcnosti sa o modernizácii nemôže hovoriť ako o vylepšovaní existujúcich zbrojných systémov, ale o získavaní nových. Je vhodnejšie, ak použijeme obmedzené zdroje obranného rozpočtu na investíciu do nových vecí, nie na opravy a údržbu starej výzbroje. Čiastočne sa nám to už darí.

  • Hovorilo sa aj o legislatívnych zmenách, ktoré by umožnili flexibilnejšie nasadenie našich ozbrojených síl. Kritici však tvrdia, že to bude znamenať oslabenie demokratickej civilnej kontroly nad armádou…

Určite nie. Nechceme, aby o nasadení ozbrojených síl rozhodovala armáda sama. Takéto rozhodnutie musia prijať zvrchované demokratické orgány Slovenskej republiky. Nasadene ozbrojených síl je najcitlivejšou súčasťou zahraničnej politiky akéhokoľvek štátu. Je to veľmi náročné rozhodnutie, ktoré nemôže byť v rukách Generálneho štábu, dokonca ani ministerstva obrany. Preto ak hovoríme o úprave rozhodovacích mechanizmov, máme na mysli len aby boli efektívnejšie, rýchlejšie pri prijímaní rozhodnutí. Netvrdíme, že má rozhodnúť ministerstvo obrany či Generálny štáb. Dôležité je len to, aby sa urobilo. Dobrým príkladom je Maďarsko, ktoré bolo v minulosti kritizované za veľmi ťažkopádny systém vysielania vojakov do zahraničia. Dokázalo sa ale zhodnúť na ústavnom riešení, ktoré podporila opozícia i koalícia. Ich riešenie je dobré, v súlade s trendmi v krajinách NATO či EÚ. Viaceré krajiny zápasia s problémom nesúladu ambícií a reality. Na jednej strane je snaha mať jednotky nasaditeľné do piatich dní, na strane druhej je neschopnosť prijať rýchle rozhodnutie.

  • Druhou oblasťou posilňujúcej sa spolupráce v rámci obrannej politiky v EÚ je trh s obrannými technológiami. Aký je postoj Slovenska k vytváraniu spoločného európskeho obranného trhu?

Pre budúcnosť európskej obrany je to dôležitá téma. Európski politickí predstavitelia si uvedomujú, že je mimoriadne neefektívne vynakladať paralelne prostriedky pre rovnaký typ vývoja, výroby a obstarávania v každej krajine samostatne. Zjednotený výskum, vývoj ale aj obstarávanie dokáže pre každú krajinu znižovať náklady na obranu. Preto podobné iniciatívy vítam. Ani obranný trh najväčších európskych krajín nemožno zďaleka porovnávať so Spojenými štátmi alebo inými mocnosťami. Európa v tomto smere spolupracovať musí.

  • Aká je šanca našich firiem uspieť na jednotnom trhu. Nevytlačia ich úplne ich konkurenti z väčších krajín, ktorí môžu napríklad investovať omnoho viac do výskumu?

Aj vzhľadom na veľkosť slovenského obranného trhu, množstvo investícií do obranného výskumu a vývoja, môžem povedať že slovenský trh istú budúcnosť má. Je však spojená so spoluprácou vo väčšom celku, napríklad na základe iniciatív Európskej obrannej agentúry. Každý, kto realisticky uvažuje musí spoluprácu so silnejšími firmami na európskom alebo svetovom trhu podporiť. Aj tu platí – spolupráca nás robí silnejšími.

  • Ako konkrétne sa Slovensko plánuje zapojiť do spolupráce v oblasti európskeho obranného výskumu?

Na úrovni Európskej obrannej agentúry štartuje niekoľko vývojových projektov. Trendom vo vybavenosti ozbrojených síl je prechod od pásových obrnených vozidiel na kolesové vozidlá. V tomto smere začína projekt vývoja kolesového obrneného vozidla v podmienkach Európskej únie. Slovensko sa chce do neho zapojiť. Podobných projektov, aj vysoko hi-tech, je viacero.

  • Slovensko sa deklaruje za súčasť protiteroristickej koalície, terorizmus je aj v našich obranno-bezpečnostných strategických dokumentoch považovaný za jedno z hlavných potenciálnych ohrození. Viaceré mimovládne organizácie, ale napríklad aj Európsky parlament, však práve v súvislosti s bojom proti terorizmu poukazujú na znižovanie štandardov ochrany ľudských práv, či ich úplné porušovanie. Myslíte si, že je na takúto kritiku dostatočný dôvod? Alebo je správne obetovať časť osobnej slobody v menej porážky teroristickej hrozby?

Nemôžem hovoriť v mene celej Slovenskej republiky. Je to otázka, ktorá sa týka aj ministerstva zahraničných vecí alebo ministerstva vnútra. V každom prípade si myslím, že ak vnímame určité druhy ohrozenia, ak sa zhodneme na jeho existencii, v záujme ochrany bezpečnosti a obrany občanov musí každý zodpovedný politik urobiť maximum. V tejto súvislosti však nemôžeme hovoriť o obmedzovaní osobných slobôd. Všetci sme súčasťou spoločnosti, v ktorej nepanuje anarchia. Musíme sa riadiť poriadkom, na ktorom sa dokážeme spolu zhodnúť. Diskutovať môžeme o hraniciach, ale bezpečnosť, ochrana a obrana sú životným záujmom každej spoločnosti, či spoločenstva krajín. Je to veľmi vážna otázka, opatrenia, ktoré prijímajú Spojené štáty sú ďalekosiahle, no predpokladám, že Európu bude takáto diskusia čakať tiež.

REKLAMA

REKLAMA