Macedónsko použilo proti migrantom násilie

Polícia použila slzotvorný plyn a omračujúcej granáty na zatlačenie migrantov za hranicu s Gréckom.

Vo štvrtok (20. augusta) macedónska vláda vyhlásila na svojich hraniciach s Gréckom výnimočný stav. Išlo o reakciu na prudký nápor migrantov snažiacich sa prekročiť túto hranicu. Medzi nimi sa nachádzajú najmä Sýrčania, Afgánci a Iračania, ktorí utekajú pred vojenskými konfliktami.

V piatok (21. augusta) dostala macedónska polícia rozkaz zabrániť migrantom vstúpiť na macedónske územie a to aj použitím násilia. Hranicu obohnali ostnatým plotom a ozbrojení príslušníci v obrnených vozidlách strážili hraničný priechod pri meste Gevgelija.

Policajti migrantov bili obuškami. Na zvládnutie davu použili aj slzotvorný plyn. Svedkovia tiež hovoria o omračujúcich granátoch, ktoré mali zraniť niekoľko ľudí. Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc ošetrila na gréckej strane asi desať ľudí.

Odhaduje sa, že cez Macedónsko prešlo za posledné dva mesiace asi 44 000 ľudí. Zvyčajne sa koncentrujú na železničných staniciach v prihraničných oblastiach, kde sa snažia natlačiť do preplnených vlakov smerujúcich do Srbska.

Migranti na tejto trase vyrážajú na svoju cestu za lepším životom v krajinách západnej a severnej Európy zvyčajne z Turecka. Cez Grécko, Macedónsko a Srbsko pokračujú na sever do Maďarska. Najčastejšie smerujú do Nemecka, Holandska či Švédska.

Macedónsky minister zahraničných vecí Nikola Poposki povedal BBC, že vláda musela konať, lebo krajina čelí v poslednej dobe tlaku 3 000 migrantov denne.

Napriek piatkovým opatreniam na hraniciach, polícia v noci povolila prechod niekoľkým migrantom s malými deťmi. Celkovo malo ísť o 181 ľudí. „Vstup povolíme množstvu migrantov, ktoré zodpovedá našim kapacitám na ich prepravu a starostlivosť o nich,“ uviedol pre agentúru Reuters hovorca macedónskej vlády Ivo Kotevski.

Problémom však ostáva niekoľko tisíc migrantov, ktorí sa hromadia na gréckej strane hraníc. Bez akejkoľvek starostlivosti a prístrešia prespávajú v močaristej pohraničnej oblasti. UNHCR vyjadrilo znepokojenie najmä nad osudom zraniteľných skupín migrantov, akými sú ženy, deti a starší ľudia.

Zároveň UNHCR vyzvalo macedónsku vládu, aby na hraniciach nastolila poriadok, avšak aby postupovala citlivo. Obrátilo sa tiež na Grécko so žiadosťou, aby kládlo väčší dôraz na registračný proces na svojom území.

Amnesty International sa tiež pridala ku kritike macedónskej vlády. Tá podľa zástupcu riaditeľa Amnesty International Europe, Gauriho van Gulika „reaguje, akoby mala dočinenia s výtržníkmi a nie utečencami, ktorí unikajú pred konfliktom a prenasledovaním.“

Hovorkyňa UNHCR Melissa Fleming však tiež vyzvala Európu, aby našla riešenie migračnej krízy. Pripustila, že preťažené krajiny ako Srbsko a Macedónsko „nemôžu byť ponechané bez pomoci.“

Schengen v ohrození?

Nemecký minister vnútra Thomas de Maizière v piatok poukázal na to, že aktuálna migračná kríza môže ohroziť Schengenské dohody.

Problém vidí v tom, že niektoré krajiny nedodržiavajú pravidlá o zodpovednosti za spracovanie žiadostí o azyl. Nesie ju ten členský štáty EÚ, kde žiadateľ po prvýkrát vstúpil na územie únie. V tomto kontexte vyzval na rýchle nájdenie európskeho riešenia tejto krízy.

V kontexte zmareného útoku v rýchlovlaku medzi Amsterdamom a Parížom vyzval na revíziu schengenských dohôd aj belgický premiér Charles Michel.

Komisia však trvá na tom, že tieto zmluvy sú nemenné. Pripomenula, že zvýšenie bezpečnostných kontrol je v súlade s európskym právom pokiaľ nejde o klasické colné kontroly.

Merkelová a Hollande o migrácii

Nemecká kancelárka a francúzsky prezident majú dnes (24. augusta) na svojom stretnutí rokovať o spôsobe, ako urýchliť poskytnutie pomoci tisícom migrantov, ktorí prichádzajú do Európy.

Diskutovať by tiež mali o kvótach na prerozdelenie migrantov v rámci EÚ. Členské štáty na júnovom summite EÚ odmietli návrh predsedu Európskej komisie Jeana Claudea Junckera na zavedenie povinných kvót.

Nemecko sa zastáva revízie Dublinského protokolu o zodpovednosti za vybavenie žiadostí o azyl. Zároveň chce spravodlivejšie rozmiestnenie migrantov. Francúzsko zas presadzuje vytvorenie prijímacích centier priamo v miestach, kadiaľ prichádza do Európy najviac migrantov. Urýchlilo by to proces registrácie a vybavovania žiadostí o azyl.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA