Macron robí diplomatickú spojku medzi G7 a Putinom

Prezidenti Francúzska a Ruska rokujú o terorizme, ktorý dominoval aj uplynulému summitu.

Bude prvý líder, ktorý mu sprostredkuje výsledky summitu G7.

Emmanuel Macron hostí Vladimira Putina na zámku Versailles v pondelok 29. mája. Stretnú sa len dva dni po schôdzke ekonomicky najvyspelejších krajín, z ktorých bolo Rusko vylúčené po anexii Krymu.

Nový prezident sa snaží o oteplenie vo francúzsko-ruských vzťahoch. Rokovania sa však budú krútiť aj okolo medzinárodných tém vrátane boja proti terorizmu, ktorý rezonoval na víkendovom summite G7 na Sicílii.

Pripomenú si Petra Veľkého

Macron pozval Putina do Versailles na otvorenie výstavy, ktorá pripomína 300. výročie návštevy Petra Veľkého. Cárskou návštevou Francúzska v roku 1717 sa začína história diplomatických kontaktov medzi oboma krajinami.

Dnes nie sú francúzsko-ruské vzťahy na vrchole.

Putin mal do Paríža prísť v októbri 2016, návšteva však bola zrušená. Medzi Ruskom a Francúzskom panovalo napätie v sýrskej otázke.

Kým bývalý prezident François Hollande podporoval sýrsku opozíciu a prezidenta Baššára al-Asada obvinil z vojnových zločinov, Putin naopak po celý čas stál za sýrskym prezidentom.

Za Hollandea vzťahy ochladli

Po anexii Krymu a zvedení protiruských sankcií Hollande zrušil predaj dvoch vojnových lodí typu Mistral do Moskvy.

To ocenili zvlášť stredoeurópske krajiny.

Francúzsky prezident navyše otvorene kritizoval Putinove autoritárske tendencie, hoci sa spolu s Ruskom, Ukrajinou a Nemeckom naďalej angažoval v normandskom formáte.

„Stredoeurópania dlho považovali Francúzsko za proruské a Hollande ukázal, že to nie je pravda, zvlášť, keď sa režim Vladimira Putina stal viac autoritárskejším,“ povedal v nedávnom rozhovore pre EurActiv.sk francúzsky expert Christian Lequesne.

Macron robí prostredníka

Iný odborník na francúzsku diplomaciu, komentátor Vincent Jauvert, upozorňuje na načasovanie dnešnej Putinovej návštevy v Rusku.

„Tým, že ruského prezidenta prijme hneď po dlhých hodinách s Donaldom Trumpom v NATO a na G7, robí Emmanuel Macron z Francúzska de facto prostredníka medzi dvoma veľkými mocnosťami,“ napísal Jauvert pre týždenník L´Obs.

„Bude to on, kto ako prvý predstaví šéfovi Kremľa závery z rokovaní NATO a siedmych západných mocností,“ dodal Jauvert.

Na minulotýždňovom summite hovorili krajiny NATO aj o vzťahu s Ruskom.

Aké boli témy G7

Hlavnými témami sicílskej schôdzky G7 boli terorizmus, protiruské sankcie, protekcionizmus a klimatické zmeny.

Pár dní po teroristickom útoku v Manchesteri sa západné krajiny obrátili na firmy ako Facebook a Twitter. „Hoci internet patrí medzi najdôležitejšie technologické výdobytky posledných desaťročí, ukázal sa tiež ako silný nástroj v rukách teroristov,“ píše sa v záveroch zo summitu k terorizmu.

„G7 vyzýva poskytovateľov komunikačných služieb a firiem v oblasti sociálnych médií, aby zásadne zintenzívinili svoje snahy pri riešení teroristického obsahu.“

Čo sa týka protiruských sankcií, lídri v záveroch pripustili ich sprísnenie, „ak si to budú vyžadovať aktivity” Ruska.

Trump ustúpil v obchode

V citlivej otázke protekcionizmu sa americký prezident napokon nechal presvedčiť.

Podpísal sa pod spoločné komuniké, podľa ktorého „voľný, spravodlivý a vzájomne výhodný obchod a investície… sú kľúčovými motormi pre rast a tvorbu pracovných miest.“

Trump sa prihlásil k záväzku „udržať trhy otvorené a bojovať s protekcionizmom, ale aj postaviť sa proti všetkým neférovým obchodným praktikám.“

V kampani sa pritom vyslovil za uprednostňovanie amerických firiem a ochranu domácich pracovných miest s heslom Make America Great Again.

Washington je v klíme neoblomný

Lídri Trumpa nepresvedčili v klimatických otázkach.

Ako uvádza komuniké z G7, americký prezident sa nepripojil k „silnému záväzku rýchlo implementovať Parížsku dohodu“. Na Twitteri napísal: „Konečné rozhodnutie o Parížskej dohode urobím budúci týždeň!“

Nemecká kancelárka Angela Merkelová nazvala vyjednávania ohľadom klímy za „veľmi zložité, ak nemám povedať, že neuspokojujúce.“ Macron má naopak v otázke Trumpvho prístupu k Parížskej dohode „veľkú nádej“.

Vo Versailles rokujú o terorizme

Klíma zrejme nebude hlavnou témou Macronových rokovaní s ruským prezidentom vo Versailles. Tou bude určite terorizmus a Sýria.

„Putin sa predovšetkým pokúsi opäť vyzvať na medzinárodnú koalíciu pre boj proti terorizmu, ktorá by mu umožnila vyjsť z izolácie zoči-voči Západu a zároveň ušetriť svojho partnera v Damašku,“ napísala korešpondentka denníka Le Monde v Moskve Isabelle Mandraudová.

„S Ruskom budem viesť náročný dialóg, ale v prvom rade to bude dialóg,“ povedal pred schôdzkou francúzsky líder. Nevyhol sa však dvojzmyselnosti, keď zároveň hovoril o dialógu „bez ústupkov“ a o tom, že „veľa medzinárodných problém nemožno vyriešiť bez Ruska.“

Prelomiť ľady nebude jednoduché.

Macron nebol protiruský kandidát

Macron bol jediným zo štvorky prezidentských kandidátov, ktorý sa nevyjadroval pozitívne o Putinovi. V druhom kole volieb bol rozdiel ešte vypuklejší. Macronova protikandidátka, Marine Le Penová, sa vyslovila za uznanie ruského Krymu, čo jej vyslúžilo oficiálne prijatie v Kremli.

Macron však nebol ani protiruským kandidátom. V kampani sa zasadil za „normalizáciu“ vzťahov s Ruskom a spoluprácu „v európskom rámci“. Ak bude Rusko dodržiavať minské dohody, pripustil zmiernenie sankcií.

No trpkú chuť v ňom určite zanechali kybernetické útoky na jeho kampaň z Ruska.

Možno aj preto mu Putin zablahoželal k zvoleniu s tým, že výzvou bude prekonať „vzájomnú nedôveru.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA