Medvedev má predstavu o bezpečnostnej architektúre v Európe

Dvaja prezidenti, Nicolas Sarkozy a Dmitrij Medvedev, obrátili vo francúzskom Eviane list za krízou v Gruzínsku a spoločne vyjadrili potrebu rekonštruovať bezpečnostnú architektúru v Európe. Ruský prezident načrtol, z akých princípov by mala vychádzať.

Ruský prezident Dmitrij Medvedev „dodržal slovo“ a jeho vojaci sa sťahujú z nárazníkových zón na gruzínskych územiach, povedal Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident vo francúzskom Eviane 8. októbra na fóre Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. Sarkozy neskrýval spokojnosť s „odchodom ruských vojakov.“

Do Evianu pricestoval aj ruský prezident, Dmitrij Medvedev. So Sarkozym okrem iného hovorili aj o detailoch blížiaceho sa stretnutia v Ženeve (15.10.), od ktorého sa očakáva, že sa stane míľovým krokom v otázke riešenia krízy v Gruzínsku.

Sarkozy kritizoval súčasný stav, kedy svet po páde berlínskeho múra nemá „žiadny kompas [a] žiadne vodítko.“ Súčasne dodal, že „unipolárny poriadok, o ktorom sa povedalo, že sa podľa neho bude organizovať svet, nedokázal zamedziť znásobeniu kríz.“ V tomto kontexte by sa mal podľa neho pred koncom roka 2009 uskutočniť summit OBSE, na ktorom by sa „diskutovalo o [ruských] návrhoch a návrhoch EÚ o paneurópskej obrane a nových konceptoch.“

Slová francúzskeho prezidenta sa zhodujú s plánmi šéfa Kremľa. Medvedev nedávno navrhol, aby sa začalo diskutovať o novej Zmluve o európskej obrane. Svoju myšlienku priblížil v Eviane:

  • „Po prvé, zmluva by mala potvrdiť základné princípy bezpečnosti a medzivládnych vzťahov v euro-atlantickom priestore.“
  • Keď to bude čo i len trochu možné, je potrebné vyhnúť sa použitiu sily a garantovať každému partnerovi „rovnocennú bezpečnosť,“ čo znemená „žiadnu bezpečnosť na úkor ostatných.“
  • Ruský prezident bez toho, aby spomenul vo svojom prejave priamo NATO, povedal, že Moskva si neželá rozširovanie akýchkoľvek vojenských aliancií smerom k hraniciam svojej krajiny.
  • „Po štvrté, v zmluve je dôležité potvrdiť, že žiadny štát a ani medzinárodná organizácia nemôžu mať exkluzívne právo na udržanie mieru a stability v Európe. Týka sa to rovnako aj Ruska,“ povedal Medvedev.
  • Posledným princípom by mali byť „základné parametre kontroly zbrojenia a rozumné limity pre vojenskú výstavbu.“

Medvedev opäť podrobil kritike USA, tentokrát najmä pre „unilaterálne kroky“ v Afganistane a podporu „jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova.“ Čo však ruského prezidenta znepokojuje najviac, je, že „NATO prináša svoju vojenskú infraštruktúru k našim hraniciam a kreslí nové čiary rozdelenia Európy, toho času pozdĺž našich západných a južných hraničných území. Bez ohľadu na to, čo nám bolo povedané, je prirodzené, aby sme takéto kroky vnímali ako namierené proti nám,“ tvrdí prezident. Svoj prejav uzavrel konštatovaním, že Američania oživujú „duchov“ z minulosti: „Sovietológia, podobne ako paranoja, je nebezpečnou chorobou. A je veľkou škodou, že časť americkej administratívy ňou stále trpí.“

REKLAMA

REKLAMA