Migrácia: slovenský návrh “efektívnej solidarity” nepresvedčil

Ministri vnútra EÚ sa dnes nedohodli na riešení migrácie. Návrh Slovenského predsedníctva na „efektívnu solidaritu“ nepresvedčil.

„Hľadáme kompromis, ale ešte tam nie sme“, povedal minister vnútra Nemecka Thomas de Maiziere. Jeho vláda patrí medzi najväčších podporovateľov systému relokácie migrantov, navrhnutého Komisiou, no odmietaného Slovenskom, či Maďarskom.

Počas štvrtkovej pracovnej večere predstavilo Slovenské predsedníctvo dlho ohlasovaný plán „efektívnej solidarity“ – alternatívne riešenie migračnej krízy a jej následkov. Podporu ostatných členských krajín však zatiaľ nenašlo.

„Počas večere sme mali veľmi otvorenú diskusiu, občas búrlivú, veľmi úprimnú“, povedal minister Robert Kaliňák. „Vedeli sme, že to nebude jednoduché, no musíme premostiť rozličné názory členských krajín.“

„Všetci máme rovnaký cieľ – chceme vyriešiť migračnú krízu… To, čo sme vymysleli minulý rok, nie je tak efektívne, ako sme očakávali, preto máme povinnosť navrhnúť iné spôsoby.“

Od flexibilnej k efektívnej solidarite

Slovenské predsedníctvo hovorilo o „flexibilnej solidarite“ ako o alternatíve k povinným relokačným kvótam, už na septembrovom neformálnom summite v Bratislave. Medzičasom ho premenovalo na „efektívnu solidaritu“.

Podľa neoficiálnych informácií, návrh nazvaný „Efektívna solidarita: cesta vpred v revízii Dubinu“ stavia na trojpilierovej stratégii opatrení zodpovedajúcich „normálnym“, „zhoršujúcim sa“, a „vážnym okolnostiam“. Ani v jednom prípade nepredpokladá povinné presídľovanie migrantov a žiadateľov o azyl.

V prípade „zhoršujúcich sa podmienok“ navrhuje Slovenské predsedníctvo „prispôsobený mechanizmus solidárnych príspevkov“, v ktorom by sa mohli členské štáty podieľať na riešení krízy rôznymi spôsobmi. Popri relokácie žiadateľov o azyl by to mohla byť aj finančná pomoc členským krajinám, ktoré sa ocitli pod tlakom migračnej krízy, či zvýšenie príspevkov pre Európsku azylovú agentúru a Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž.

V prípade „vážnych okolností“ by Európska rada mohla rozhodnúť o zavedení dodatočných opatrení, na dobrovoľnom základe. Ďalšou možnosťou by bolo zdieľanie zariadení pre žiadateľov o azyl podobným spôsobom, ako keď Slovensko ubytovalo niektorých žiadateľov zo susedného Rakúska.

Tlačová konferencia: vystúpenie ministra Roberta Kaliňáka (Rada EÚ, 18.11. 2016)

Malta chce prerozdeľovací mechanizmus

Malta, ktorá preberie predsedníctvo Rady EÚ na začiatku budúceho roka, návrh nepodporuje. Jej vláda žiada vytvorenie trvalého relokačného mechanizmu.

„Musíme mať mechanizmus na stálom základe, nemôžeme o tom diskutovať vždy, keď nastane kríza“, povedal maltský minister Carmelo Abela.

Finančná pomoc podľa neho nie je alternatívou, ak do malej krajiny, ako Malta, prídu veľké množstvá migrantov.

Slovenské predsedníctvo chce zbierať k svojmu návrhu pripomienky, a prepracovanú verziu predstaviť na decembrovom stretnutí lídrov EÚ.

Kríza stále hrozí

Hoci do EÚ prišlo tento rok v porovnaní s minulým menej migrantov, najmä cez turecko-grécku hranicu, problém nie je zďaleka vyriešený. Uzavretie tzv. balkánskej cesty zvýšilo tlak na migračnej trase cez centrálne Stredomorie – predovšetkým smerom na Taliansko a Maltu.

Desaťtisíce migrantov sú stále v Grécku či Taliansku, často v zlých podmienkach. Hoci EÚ minulý rok schválila dočasný systém relokácie, podľa ktorého sa malo presídliť 160 000 migrantov, ten nefunguje.

Slovensko a Maďarsko napadli rozhodnutie na súde a vyhlásili, že ho nebudú rešpektovať. Iné členské krajiny, ktoré mechanizmus podporili, sa neponáhľajú s jeho implementáciou.

REKLAMA

REKLAMA