Mimovládky: protiteroristická smernica ohrozuje základné slobody

Európske inštitúcie dosiahli včera dohodu o smernici, ktorá má EÚ lepšie pripraviť na boj s terorizmom. Občiansko-právne organizácie však upozorňujú, že môže obmedziť základné slobody.

Zástupcovia vlád dosiahli včera politickú dohodu vo výbore COREPER, po rokovaniach s Európskym parlamentom. Očakáva sa, že zástupcovia Parlamentu aj Rady podpíšu dohodnutý text, bez ďalších zmien, v priebehu mesiaca.

Návrh smernice za zaoberá au otázkou „zahraničných bojovníkov“. Tisíce občanov EÚ odišli bojovať do Sýrie alebo Iraku na strane organizácie Islamský štát. Niektorí z nich sa vracajú do Európy a pokúšajú sa vykonať teroristické útoky: ako pred viac ako rokom v Paríži, kde zahynulo 130 ľudí.

Pripravovaná legislatíva preto kriminalizuje „prípravné akty“, vrátane cestovania, financovania, organizácie a umožňovania takéhoto cestovania, výcviku, či financovania s cieľom vykonať teroristické útoky.

Ako teroristická aktivita je definované aj nabádanie k terorizmu, či sprostredkovanie inej osoby pre prípravu teroristických aktov, napríklad dodávaním či prepravou zbraní.

To isté sa týka verejného šírenia odkazov, vrátane odkazov „glorifikujúcich“ teroristické činy. Trestať sa má aj vyhrážanie sa takýmito činmi, či útoky na informačné systémy, či „vážna destabilizácia základnej politickej, ústavnej, ekonomickej infraštruktúry krajiny, alebo medzinárodnej organizácie“.

Ľudskoprávne a občianskoprávne organizácie smernicu ostro kritizujú ako ohrozenie základných práv a slobôd. Navrhovaná legislatíva má podľa nich neprimeraný a diskriminačný dopad na etnické a náboženské komunity.

Kriminalizácia protestov?

Obavy zo smernice vyjadrili napríklad Amnesty International, Euróspka sieť proti rasizmu (ENAR), Európske digitálne práva (EDRi), Skupina európskych expertov pre základné práva (FREE), Human Rights Watch (HRW), Medzinárodné komisia právnikov (ICJ), či Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF).

Varujú, že príliš široko koncipovaný jazyk textu môže viesť ku kriminalizácii verejných protestov a iných pokojných foriem prejavu nesúhlasu, ako aj potláčaniu slobody prejavu, slobody prejavovať nesúhlasné politické názory, a iným obmedzeniam ľudských práv.

 

Mimovládne organizácie vnímajú ako „extrémne problematický“ aj proces prijímania legislatívy. Poľa ich názor bola pretlačená narýchlo, za zavretými dverami, bez posúdenia vplyvov na ľudské práva, či konzultácie s občianskou spoločnosťou.

Organizácie vyzvali členské štáty, aby smernicu implementovali do národnej legislatívy s dodatočnými opatreniami, ktoré zaručia, že nebude odporovať regionálnym a medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv.

„Smernica o terorizme, zostavená bez poriadnych konzultácií, bez hodnotenia vplyvov a bez zmysluplnej verejnej diskusie, vytvára najhorší z možných výsledkov“, vyhlásil generálny riaditeľ EDRi Joe McNamee.

Podľa McNameeho je „príliš nejasná, než aby bola v EÚ implementovaná harmonizovaným spôsobom, príliš zahalená v tajomstvách, aby mala verejnú legitimitu, a príliš otvorená (subjektívnej) interpretácii, než aby zabránila vládam zneužiť ju, využitím jej nedostatkov.“

Antirasistické skupiny zas varujú pred diskriminačnými praktikami, ako rasové profilovanie. Šéf ENAR Amel Yacef povedal, že „byť mäkkým v ochrane práv niektorých, v mene údajného prospechu neurčitej väčšiny, je hrubým porušením našich hodnôt založených na ľudských právach, a nikdy to neprinesie mier, zmierenie a inklúziu“.

Podľa ENAR, od vyhlásenia mimoriadneho stavu vo Francúzsku po parížskych útokoch v novembri minulého roka, ľudskoprávne mimoriadne organizácie zaznamenali 3 594 razií na domy, mešity a modlitebne, ako aj nariadenia domácich väzení, výsledkom ktorých bolo len šesť kriminálnych vyšetrovaní podozrenia z terorizmu, a len jeden prebiehajúci súdny proces.

 

V Británii boli zas v takzvaných moslimských oblastiach nainštalované priemyselné kamery a od sociálnych pracovníkov vyžadujú, aby udávali „radikálne“ správanie.

Ľudskoprávne organizácie varujú, že mnohí nevinní moslimovia sú vyšetrovaní predovšetkým na základe ich náboženskej príslušnosti, bez dôkazov o zapojení do akýchkoľvek kriminálnych aktivít.

REKLAMA

REKLAMA