Ministri EÚ dospeli k dohode o policajných databázach

15. februára 2007 sa ministri spravodlivosti a vnútra dohodli na včlenení hlavných ustanovení Prümskej dohody z roku 2005 do právneho poriadku EÚ. Tento krok povedie k širšej cezhraničnej spolupráci policajných a súdnych orgánov členských krajín Únie.

Krátka správa

Návrh dohody vypracovaný ministrami teraz čaká na verdikt Európskeho parlamentu. Nemecko, ktoré je momentálne predsedajúcou krajinou EÚ verí, že dohoda bude včlenená do právneho poriadku EÚ ešte pred tým, ako sa skončí obdobie jeho predsedníctva, to znamená do 30. júna 2007.

Pôvodná zmluva, ktorú podpísalo sedem európskych štátov: Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, HolandskoŠpanielsko. Udialo sa tak 27. mája 2005 v nemeckom meste Prüm. Dohoda vytvára legislatívny základ pre hlbšiu spoluprácu v oblasti polície a justície. Odvtedy, čo bola pôvodná dohoda podpísaná, ďalších deväť krajín prejavilo záujem pripojiť sa k nej. Menovite ide o Fínsko, Taliansko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Bulharsko, RumunskoGrécko.

V decembri 2006 Nemecko a Rakúsko začali s automatizáciou porovnávania národných databáz. Čoskoro na to sa k týmto krajinám pripojilo Španielsko. 15. februára 2007 sa na stretnutí zišli dovtedajšie signatárske krajiny Prümskej dohody a spolu s ostatnými členskými krajinami EÚ spoločne prezentovali návrh Rozhodnutia Rady o inkorporovaní častí Prümskej dohody do právneho poriadku EÚ.

Nemecký spolkový minister vnútra Wolfgang Schäuble povedal, že inkorporácia Prümskej dohody do legislatívy EÚ bude znamenať pre všetkých 27 krajín EÚ veľký prínos. Podľa jeho slov ide o snahu vytvoriť modernú policajnú informačnú sieť, ktorá bude efektívnejšie pomáhať objasňovať kriminálne skutky po celej Európe. Hlavným prínosom dohody je vytvorenie legislatívneho rámca pre zdieľanie informácií. Dodal, že už začiatky uplatňovania pôvodnej Prümskej dohody naznačujú, že takýto systém výrazne posilní vnútornú bezpečnosť Európy.

Svoje obavy vyjadril Tony Bunyan, riaditeľ organizácie Statewatch, ktorá sa venuje problematike ľudských práv. Pre denník Financial Times povedal: „… DNA a odtlačky prstov sú jasným dôkazom, ale čo zastaví úrady pred vyšetrovaním za účelom získania informácií pre neskoršie použitie v databázach po celej Európe?“ Ďalšou otázkou podľa Bunyana zostáva, koľko inštitúcií s mandátom vynútiť právo bude mať k databázam prístup.

REKLAMA

REKLAMA