Ministri zahraničia budú dnes hovoriť o Rusku a Bielorusku

Ministri zahraničia krajín EÚ budú dnes po prvýkrát od roku 2006 diskutovať s ministrom zahraničia Bieloruska. Témou rozhovorov bude možné uvoľnenie sankcií voči režimu Alexandra Lukašenka. Európski ministri budú neskôr hovoriť aj o obnovení rozhovorov s Ruskom o novej Dohode o partnerstve a spolupráci.

Sergej Nikolajevič Martynov, bieloruský minister zahraničia, dnes (13.10.) cestuje do Luxemburgu, aby sa tam stretol s ministrami zahraničia krajín EÚ. Hlavnou témou agendy ich spoločného stretnutia bude uvoľnenie sankcií voči Minsku, ktoré uvalila EÚ v roku 2006 po zmanipulovaných prezidentských voľbách.

Hoci má Bielorusko veľké nedostatky v dodržiavaní ľudských práv, väčšina krajín EÚ chce oceniť jeho „prvé pozitívne signály otvárania sa“ po nedávnych parlamentných voľbách, povedali pre EurActiv európski diplomati. Predpokladá sa, že takýto prístup k Minsku podporia aj poslanci Európskeho parlamentu, ktorí minulý týždeň hlasovali za 6-mesačné pozastavenie zákazu vydávať víza pre vstup vysokopostavených zamestnancov bieloruskej štátnej administratívy do EÚ (EurActiv 10/10/08).

Voči ústupkom k Bielorusku má výhrady Holandsko. Jeho vláda trvá na tom, že minulomesačné voľby neboli ani zďaleka demokratické. Stojí na strane bieloruskej opozície, ktorá vyzvala EÚ, aby neuznala „grotesku,“ v ktorej získali Lukašenkovi spojenci všetkých 110 parlamentných kresiel (EurActiv 29/09/08).

Európski ministri sa budú okrem iného zaoberať aj revidovaním vzťahov s Moskvou. Otázka obnovenia rozhovorov o novej Dohode o partnerstve a spolupráci sa stáva aktuálnou po tom, čo Francúzske predsedníctvo oficiálne potvrdilo, že ruský prezident, Dmitrij Medvedev, dodržal svoj sľub a jeho armáda sa stiahla z Gruzínskeho územia do 10. októbra. EÚ a Rusko sa na tom dohodli v rámci 6-bodového mierového plánu, ktorý sprostredkoval Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident.

Baltské krajiny, Poľsko a Švédsko, štáty, ktoré tradične zastávajú voči Rusku rezervovanejší postoj, namietajú a obviňujú Moskvu z nedodržania záväzkov. Poukazujú na skutočnosť, že v separatistických regiónoch Južné Osetsko a Abcházko sa stále nachádza asi 7 tisíc ruských vojakov. Pre porovnanie, pred augustovým konfliktom tam pôsobila ruská misia o sile 2-3 tis. mužov. Táto skupina krajín preto odmieta opätovné obnovenie obchodných a politických vzťahov s prezidentom Medvedevom v pôvodnom rozsahu.

Predpokladá sa, že ministri zahraničia dnes kompromisné stanovisko nenájdu. Ak by sa tak aj stalo, ich dohodu budú musieť potvrdiť hlavy krajín EÚ a šéfovia národných vlád, ktorí sa zídu na summite Rady v stredu (15.10.). V rovnaký deň sa v Ženeve začnú medzinárodné mierové rozhovory, na ktorých sa zúčastnia zástupcovia EÚ, Ruska, Gruzínska a USA. Európski diplomati však v piatok varovali, že diskusia môžu potrvať aj rok, vzhľadom na „technický problém,“ ktorým je rozdielne nazeranie strán na štatút Južného Osetska a Abcházka.

REKLAMA

REKLAMA