Mníchovská bezpečnostná konferencia sa skončila

V nedeľu sa skončil 46. ročník Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Hlavnými témami rozhovorov viac ako tristo zúčastnených politikov z takmer 40 krajín sveta boli energetická bezpečnosť, zmena svetového rozloženia síl, európska bezpečnosť, kontrola zbraní a budúcnosť NATO.

Na tohtoročnej konferencii sa po prvý raz zúčastnili generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen či čínsky minister zahraničných vecí Jang Ťie-čchi, ktorí do svojich funkcií nastúpili len nedávno. Okrem nich sa stretnutia zúčastnili ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ministri zahraničných vecí a obrany z kľúčových krajín EÚ či generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Jukija Amano. 

Sloganom tohtoročného stretnutia sa stalo heslo „Už žiadne výhovorky“. Po prvý raz sa zároveň vysielala konferencia na internete. Cenu Ewalda von Kleinsta získal za rok 2010 za svoje zásluhy Javier Solana, bývalý Vysoký predstaviteľ EÚ pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostní politiku a predchodca Catherine Ashtonovej, ktorá svoju účasť na konferencii odmietla. 

Bezpečnosť je nemožná bez susedov Európy

Susedia na severe a juhu Európy sú kľúčoví pre jej bezpečnosť. Aj to bol jeden z odkazov Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Macedónsky prezident Gjorge Ivanova preto vyzval na riešenie patovej situácie v Bosne a Hercegovine a v Kosove. Svoju krajinu uviedol ako modelový príklad pre Balkán a iné regióny bojujúce s podobnými problémami. Macedónsko je podľa neho prístavom stability, no zároveň zdôraznil prekážku v podobe Grécka a dodal, že vyriešenie ich sporu si vyžaduje angažovanosť EÚ. Prezident Ivanov svoj prejav zakončil výzvou na uzavretie „Pax Europeana“ – „vízie pre Balkán“.

Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle počas svojho prejavu zasa zdôraznil snahu Berlína na ďalšiu integráciu. „Zjednotená Európa bude bezpečnou iba vtedy, keď bude moja generácia, ktorá nikdy nezažila vojnu alebo hlad, silno oddaná Európe,“ povedal Westerwelle. Nemecko zároveň naznačilo, že plánuje pokračovať vo vytváraní jednotnej európskej armády.

„Dlhodobým cieľom je vytvorenie Európskej armády pod úplným dohľadom Parlamentu,“

povedal Westerwelle na konferencii. S počtom približne dva milióny vojakov majú členské štáty EÚ druhú najväčšiu armádu na svete po Číne.  Ich vybavenosť a efektivita však podľa kritikov nie je dostatočná na to, aby adekvátne čelila súčasným hrozbám.

Kľúčovými témami boli Afganistan a odzbrojenie

Jedným z rečníkov bol aj afganský prezident Hamid Karzaj. Ten povedal, že hodlá vo svojej krajine vybudovať dostatočne veľkú armádu na to, aby sa nemusel viac spoliehať na medzinárodnú pomoc. „Afganistan by mal byť schopný zabezpečiť ochranu svojich obyvateľov tak, aby sme viac neboli bremenom na pleciach medzinárodnej komunity,“ cituje Washington Post jeho slová. Jeho plán by sa mal uskutočniť do piatich rokov a do dvoch rokov by sa podľa Karzaja mala vyškoliť a vybudovať armáda a policajná jednotka o sile 300 tisíc mužov.

Karzaj však priznal, že afganské ozbrojené sily budú pravdepodobne aj po piatich rokoch potrebovať na boj s terorizmom medzinárodné jednotky.

Vyjednávania s Iránom uviazli aj počas konferencie na mŕtvom bode. Krajina síce prisľúbila, že bude s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA) naďalej rokovať, no ďalších záväzkov sa zúčastnení nedočkali. Podľa švédskeho ministra zahraničných vecí Carla Bildta si však Irán svoje záväzky voči IAEA neplní a zdôraznil, že krajina má zároveň nedostatky aj v oblasti dodržiavania ľudských práv.

NATO: Užšie kontakty a viac hráčov

Severoatlantická aliancia by si mala vybudovať užšie vzťahy s kľúčovými svetovými aktérmi ako Čína, India, Pakistan, stredoázijské republiky či Rusko a mala by sa stať akýmsi fórom na prejednanie otázok globálnej bezpečnosti, povedal počas konferencie generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.

Moskva však ostáva voči NATO skeptická a nazýva ju „spiatočníckou“ a „neefektívnou“, rovnako ako aj Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Rusko sa pritom snaží o uzavretie novej bezpečnostnej dohody s Európou už dva roky, no neúspešne.

„Obávame sa, že Rusko stále len informujú, no nezapájajú,“ povedal podľa Financial Times na návrh NATO na hlbšie zapojenie sa Konstantin Kosačev, predseda výboru pre zahraničné záležitosti ruskej Dumy. Krajina zároveň odsúdila plán Spojených štátov na vybudovanie protiraketového štítu v Rumunsku.

Severoatlantická aliancia sa pritom v súčasnosti snaží Rusko presvedčiť, aby do Afganistanu vyslala vojakov a vojenské zariadenie, a zároveň cez svoje územie povolila prevoz vojenských dodávok do Afganistanu. Krajina zatiaľ schválila iba prevoz nevojenského materiálu.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jim L. Jones zároveň zdôraznil, že pre Spojené štáty ostáva Európa veľmi dôležitým partnerom a pripomenul úzke vzťahy medzi EÚ a USA. V poslednom čase pritom obaja aktéri vyjadrili sklamanie nad niektorými záležitosťami druhej strany – Spojené štáty nad nízkou vojenskou angažovanosťou EÚ v Afganistane a Európska únia nad neprítomnosťou prezidenta Baracka Obamu na spoločnom summite USA – EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA