Mníchovská bezpečnostná konferencia skončila

Pred niekoľkými dňami sa uskutočnila Mníchovská bezpečnostná konferencia, jedno z najprestížnejších stretnutí svojho druhu. Na programe boli Afganistan, izraelsko- palestínska otázka, či finančná kríza. Podobne ako summit, aj konferenciu však zatienili udalosti na Blízkom východe.

Na trojdňovej (4.-6. februára) konferencii sa zúčastnili poprední svetoví lídri. Afganský prezident Hamid Karzaj pri tejto príležitosti oznámil, že 21. marca- teda v deň, kedy jeho krajina oslavuje Nový rok- začnú domáce afganské zložky prebehrať kontrolu nad vnútornou bezpečnostnou situáciou v krajine. Do konca roka by pritom mali spojenci vytrénovať 306 tisíc afganských policajtov a vojakov.

Americký prezident Barack Obama zároveň dodal, že americké zložky sa začnú sťahovať z Afganistanu v júli podľa plánu. Krajinu by však spočiatku mal opustiť len menší počet vojakov, keďže konečný termín odovzdania kontroly nad Afganistanom bol stanovený na rok 2014.

Karzaj následne uviedol, že chce „čo najskôr“ dosiahnuť zmierenie s členmi Talibanu, keďže nie sú súčasťou al- Kájdy a sú ochotní prisahať vernosť afganskej ústave, uvádza denník Washington post. Afganský prezident tiež varoval pred „obchádzaním afganskej vlády spojencami“ keď priamo uviedol: „Afganskí ľudis sú zmatení, nevedia, kto je autoritou,“ cituje Washington Post. Narážal tým na skutočnosť, že spojenci často komunikujú priamo s miestnymi vládami a nie s Kábulom.

Nový START a Egypt

Agenda tohtoročnej, v poradí už 47. Mníchovskej bezpečnostnej konferencie sa však nevyhla zmenám na poslednú chvíľu. Tie spôsobila najmä situácia na Severe Afriky a Blízkom východe, o ktorú prejavili účastníci veľký záujem a vyžiadali si ju do programu.

Nemecký minister obrany Karl- Theodor zu Guttenberg k téme uviedol, že kľúčovou je bezpečnosť Izraela. „Viem pochopiť, prečo je Izrael obzvlášť znepokojený rastúcou neistotou v regióne,“ cituje jeho slová denník New York Time. Merkelová dodala, že „v Egypte dôjde k zmene, ale mudí to byť mierovou a usporiadanou cestou“ a britský premiér doplnil: „Potrebujeme zmenu a reformu a tranzíciu, aby sme dosiahli väčšiu stabilitu,“ uvádza People´s Daily. Problém sa však podľa neho nevyrieši „mávnutím ruky a usporiadaním volieb“. Americká ministerka zahraničných vecí k tomu povedala, že zmena na Strednom východe je „strategickou nevyhnutnosťou“ a vyzvala k demokratickým reformám v týchto krajinách.

Okrem ľudových nepokojov sa však pozornosť na konferencii sústredila aj na skutočnosť, že počas konferencie vstúpila do platnosti nová zmluva o znížení počtu strategických zbraní START, o ktorej Spojené štáty a Rusko rokovali už minulý rok. Stalo sa tak po tom, čo si Clintonová a jej ruský kolega Sergej Lavrov vymenili ratifikačné dokumenty.

Dohodu, vďaka ktorej sa zníži počet bojových hlavíc na oboch stranách o 30 percent v priebehu nasledujúcich rokoch a ktorá zároveň limituje počet viacerých zbraní, sprevádzalo mierne napätie spôsobené tým, že si vyžadovala ratifikáciu amerického Kongresu, kde ale v novembri získali prevahu republikáni. Tú sa však napokon podarilo zaistiť.

Inteligentná obrana a kyberbezpečnosť

Jednou z nosných tém stretnutia bola aj otázka kybernetickej bezpečnosti a slobody internetu. Tú otvoril britský minister zahraničných vecí William Hague prejavom, kde podporil demokratickú opozíciu na Strednom východe a zároveň kritizoval režimy- bez toho, že by spomenul Egypt- za blokovanie internetu a iných komunikačných kanálov, rovnako ako zastrašovanie novinárov, uvádza NY Times.

Pozornosti sa nevyhla ani stále trvajúca kríza. Panelisti a poprední predstavitelia sa zhodli, že kvôli škrtom v rozpočtoch je potrebná zúžená spolupráca medzi Európou a členskými štátmi NATO v oblasti obrany, „Kríza spôsobila, že spolupráca medzi národmi už nie je možnosťou. Je nevyhnutnosťou,“ cituje People´s Daily slová generálneho tajomníka OSN Andersa Fogha Rasmussena vyzývajúceho k „inteligentnej obrane“.

Šéf Svetovej banky Bob Zoellick zároveň pripomenul, že práve kríza, ktorá spôsobila rastúcu nezamestnanosť a ceny potravín je čiastočne zodpovedná za udalosti na Strednom východe.

Cameron a multikulturalizmus

O najväčšie titulky z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie sa však postaral britský premiér David Cameron, ktorý vyhlásil, že ak chce Európa vykoreniť terorizmus, musí vo svojich moslimských komunitách a extrémne pravicových skupinách zastaviť netoleranciu západných hodnôt. Zároveň uviedol, že podľa neho multikulturalizmus zlyhal, keď povedal: „Pod doktrínou štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali rôzne kultúry, aby žili vedľa seba oddelené životy, ďaleko od seba a mainstreamu. Zlyhali sme v ponúknutí vízie spoločnosti, ku ktorej cítia, že chcú patriť. Dokonca sme tolerovali tieto segregované komunity, aby sa správali v rozpore s našimi hodnotami.“

Dodal, že doterajšia kultúra tolerancie dovolila islamským extrémistom a pravicovým radikálom získavať podporu pre svoje aktivity. „Boli sme príliš opatrní a úprimne, dokonca ustrašení, sa im postaviť,“ cituje jeho slová Jerusalem Post. Veľkú Britániu pritom v minulosti niektoré krajiny už viac krát kritizovali za to, že tam umožňuje pobyt radikálnym islamským klerikom, ktorí propagujú extrémny výklad viery.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA