MO SR ponúkne pre krízový manažment EÚ 8 jednotiek

V rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky je jednou z hlavných priorít budovanie vojenských spôsobilostí členských krajín pre operácie medzinárodného krízového manažmentu. Minister obrany František Kašický včera predložil vláde Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2008 až 2010 vrátane Stanoviska k Návrhom Cieľov síl 2008 a Aktualizácie uznesení vlády k zosúladeniu príspevkov Slovenskej republiky do budovania vojenských spôsobilostí NATO a EÚ.

Pozadie

NATO a EÚ majú spoločné strategické záujmy a úzko spolupracujú pri prevencii a riešení kríz a ozbrojených konfliktov v Európe aj mimo nej. Táto spolupráca sa rozvinula predovšetkým v súvislosti s podpisom „Deklarácie NATO-EÚ o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike“ v decembri 2002 a dohody „Berlín Plus“ v marci 2003. Realizácia týchto dohôd je základným predpokladom pre praktickú spoluprácu NATO a EÚ v oblasti krízového manažmentu.

V praxi to znamená, že nemôže nastať situácia, aby NATO aj EÚ požadovala od jednej členskej krajiny tú istú jednotku v tom istom čase.

Dialóg a najmä praktická spolupráca, ktorá prebieha medzi NATO a EÚ jednoznačne zodpovedá bezpečnostným záujmom SR. Zosúladenie príspevkov SR do budovania vojenských spôsobilostí NATO a EÚ je praktickým vyjadrením týchto procesov. Príspevky SR do vojenských spôsobilostí oboch organizácií NATO a EÚ sú reálne, obsahovo, finančne a časovo zosúladené. 

Ešte v roku 2000 vláda odsúhlasila pre potreby krízového manažmentu EÚ príspevok v rozsahu: mechanizovaná rota s podpornými prvkami, štyri dopravné vrtuľníky, ženijná odmínovacia rota, jednotka vojenskej polície a mnohoprofilová nemocnica s chirurgickými schopnosťami s kapacitou 80 lôžok.

V 2005 vláda uložila ministrovi obrany SR zabezpečiť do 31. decembra 2007 vyčlenenie síl a prostriedkov Ozbrojených síl SR na plnenie úloh v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ: mechanizovanú práporovú skupinu prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany a tím riadenia presunov. Uvedené príspevky boli určené na základe dosahovania požadovaných kapacít a spôsobilostí Ozbrojených síl SR v  súlade s prijatými Cieľmi síl 2004.

Otázky

Ako informovalo Ministerstvo obrany SR, programový plán rezortu na roky 2008 až 2010 vychádza zo stanovených finančných limitov rozpočtu s cieľom zabezpečiť udržanie dosiahnutých spôsobilostí ozbrojených síl, pokračovanie v operáciách mimo územia štátu, postupnú modernizáciu techniky a výzbroje, vrátane zavádzania nových komunikačných a informačných systémov.

Rezort obrany rozšíril ponuku jednotiek pre účely krízového manažmentu NATO a EÚ z troch na osem jednotiek, neustupuje od žiadneho svojho predchádzajúceho deklarovaného záväzku, pričom sa vychádza z reálnych zdrojových možností ozbrojených síl a finančných možností rezortu.

Ozbrojené sily deklarujú k 1. januáru 2008:

  • jednotku do úrovne mechanizovanej práporovej skupiny,
  • jednotku do úrovne práporu rádiologickej, chemickej a biologickej ochrany,
  • tím riadenia presunov,
  • jednotku do úrovne roja vrtuľníkov Mi-17,
  • čatu vojenskej polície,
  • tím EOD,
  • jednotku do úrovne dopravnej roty (v roku 2009),
  • rýchlo nasaditeľný tím preventívnej medicíny (po roku 2010).

Tieto jednotky budú nasadené v rámci síl rýchlej reakcie NATO a bojových skupín Európskej únie, podľa požiadaviek, ktorým bude predchádzať národné rozhodnutie.

Do bojových skupiín EÚ plánuje slovenská republika nasledovný príspevok:

Do bojovej skupiny EÚ pod vedením ČR (v druhom polroku 2009) – celkovo do 300 osôb – predpokladá sa mechanizovaná rota, čata radiačného, chemického a biologického prieskumu, tím EOD, jednotka vojenskej polície, dôstojníci do štruktúr veliteľstva, rota zásob a prepravy a adekvátny národný podporný prvok (NSE). Konečná podoba príspevku SR do tejto bojovej skupiny je predmetom rokovaní zástupcov SR a ČR.

Do bojovej skupiny EÚ pod vedením Poľska (v prvom polroku 2010) – celkovo do 250 osôb –ženijná rota, čata vojenskej polície, dva vrtulníky Mi-17 plus bojové zabezpečenie, dôstojníci do štruktúr veliteľstva a adekvátne národné podporné prvky (SE). Konečná podoba príspevku SR do tejto bojovej skupiny je predmetom rokovaní zástupcov SR, Poľska, Nemecka, Litvy a Lotyšska. 

Finančné zabezpečenie prípravy deklarovaných jednotiek do konca roka 2011 je riešené v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Financovanie prípadného neplánovaného nasadenia jednotiek do operácií (2008-2013) bude kryté (v súlade s uznesením vlády zo 7. februára 2007) z prostriedkov mimo rozpočtovej kapitoly rezortu obrany, ktoré každoročne vyčleňuje ministerstvo financií. Tým sa SR radí medzi málo členských krajín NATO a EÚ, ktoré majú explicitne vyčlenené prostriedky na nasadenie ozbrojených síl mimo rozpočtu rezortu obrany, čo bolo na pôde NATO i EÚ hodnotené pozitívne. V schválených Smerniciach pre obranné plánovanie SR na roky 2008 až 2013 boli potrebné financie vyčíslené na 2,204 mld. Sk. Táto suma sa bude každý rok aktualizovať v rámci prípravy štátneho rozpočtu vzhľadom na predpokladaný rozsah našej účasti v operáciách.

Vysokú finančná náročnosť nasadenia a udržania síl v operáciách, predstavuje zvlášť pre malé krajiny veľkú záťaž.  MO SR sa snaží o rozšírenie možností využitia spoločného financovania operácií medzinárodného krízového manažmentu NATO a EÚ. Minister obrany SR v rámci formálnych a neformálnych rokovaní ministrov obrany NATO, ako aj na rokovaniach v rámci krajín V-4 aktívne presadzoval poskytnutie finančnej podpory nasadzovaniu síl rýchlej reakcie NATO a bojových skupín EÚ.

Rada EÚ vo februári 2007 prijala vyhlásenie o financovaní spoločných nákladov pri poskytovaní strategickej leteckej prepravy pre rýchle nasadenie bojových skupín do konca r. 2008, čo však nerieši problém bojových skupín EÚ s účasťou jednotiek Ozbrojených síl SR, ktoré majú pohotovosť v druhom polroku 2009 a prvom polroku 2010. Na ďalšej aktualizácii rozhodnutia Rady EÚ sa pracuje.

Pozície

Hovorca Ministerstva obrany Vladimír Gemela pre denník SME uviedol: “Upravili sme naše príspevky tak, že budú reálne odpovedať finančnému zabezpečeniu. Sme dôveryhodný partner, ktorý ak niečo sľúbi, tak aj splní. Operácia v Afganistane je prioritou NATO. Príslušného veliteľa operácie nezaujímajú sľuby, ale konkrétne príspevky jednotlivých krajín, aby mohol presne plánovať a zabezpečovať úlohy v reálnom boji. Východiskom pre plánovanie našich príspevkov doposiaľ boli dve percentá HDP, ktoré však slovenské ministerstvo obrany nikdy zo štátneho rozpočtu nedostalo.” 

REKLAMA

REKLAMA